Myšlienka Európskej únie (EÚ) vybudovať za svojimi hranicami centrá na umiestnenie migrantov so zamietnutým právom na pobyt vyvoláva pochybnosti o jej právnej a logistickej realizovateľnosti. Návrh na takzvané návratové centrá však Európska komisia (EK) pravdepodobne predstaví už pred marcovým summitom lídrov dvadsaťsedmičky, píše TASR podľa správy stanice Euronews.
Ak sa tak stane, bude to prvý výsledok politického úsilia EÚ pracovať na nových spôsoboch riadenia nelegálnej migrácie. V súčasnosti venuje najväčšiu pozornosť práve na návraty – deportácie zamietnutých žiadateľov o azyl, ktorí v krajinách EÚ vyčerpali všetky zákonné možnosti požiadať o medzinárodnú ochranu, a preto boli požiadaní o odchod.
EÚ podľa Euronews už roky zápasí s nízkou mierou deportácií a centrá mimo svojho územia považuje za „inovatívne riešenie“. Eurokomisár pre migráciu Magnus Brunner počas neformálneho stretnutia ministrov vnútra minulý týždeň navrhol „prísnejšie pravidlá zadržiavania“ a „možnosť vytvorenia návratových centier“. Tento neoverený plán je podľa Euronews spojený s veľkými rizikami.
Agentúra EÚ pre základné práva (FRA) vo štvrtok varovala Komisiu, že akýkoľvek podobný projekt musí zaručiť zákonné a dôstojné zaobchádzanie s migrantmi. Podľa nej sa budú musieť naďalej dodržiavať právne predpisy EÚ, i keď centrá budú mimo jej územia. FRA navrhuje, aby EÚ v prípade tohto plánu podpísala s hostiteľskou krajinou právne záväznú dohodu. V nej by sa stanovili „minimálne normy pre podmienky a zaobchádzanie“ s premiestnenými migrantmi a zaviedla by sa povinnosť „zmierniť“ porušovanie základných práv. Podľa agentúry by v prípade zriadenia takýchto centier musela EÚ posudzovať rozhodnutia o migrantoch individuálne. Nikdy nesmú byť súčasťou kolektívneho vyhostenia, ktoré je podľa medzinárodného práva nezákonné. Zraniteľné osoby a deti by mali byť z tohto systému vylúčené.
Viaceré humanitárne organizácie sa podľa Euronews obávajú, že odsun zamietnutých žiadateľov o azyl mimo územia EÚ by znížil súdny dohľad a viedol by k nekontrolovanému porušovaniu ľudských práv. V minulosti takéto riešenie nepripúšťala ani EK. V dokumente z roku 2018 konštatovala, že „externe umiestnené návratové centrá“ by boli nezákonné, pretože právo EÚ bráni posielať migrantov „proti ich vôli“ do krajiny, z ktorej nepochádzajú alebo cez ktorú neprišli. Brusel zatiaľ neuviedol, v ktorých krajinách by mohli byť návratové centrá.
(TASR)