Röpke: EÚ potrebuje efektívny právny rámec pre zamedzenie šírenia dezinformácií

Zahraničné subjekty financované vládami cudzích mocností patria v krajinách Európskej únie (EÚ) k najnebezpečnejším hráčom, ktorí aj v spolupráci s rôznymi domácimi aktérmi koordinovane rozširujú dezinformácie a podkopávajú dôveru v inštitúcie a demokraciu. Uviedol to predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (EHSV) Oliver Röpke v utorkovom rozhovore o dezinformáciách a umelej inteligencii (AI) pre Európsku redakciu (ENR), ktorej súčasťou je aj TASR.

„Sú škodlivé pre našu demokraciu a narúšajú dôveru v naše demokratické inštitúcie. EHSV sa preto snaží posilniť občiansku spoločnosť v členských štátoch, ako aj v kandidátskych krajinách, ktoré sú silno postihnuté dezinformáciami,“ uvádza Röpke. „Keď ide o stratégie týchto subjektov, vidíme, že často šíria dezinformácie v kombinácii s útokom na nejaké menšiny, sexuálne či napríklad na rómske komunity,“ pokračuje.

Podľa Röpkeho EÚ potrebuje kvalitný právny rámec, ktorý poskytuje napríklad Akt o digitálnych službách, pre zaistenie slobodnej diskusie založenej na faktoch a skutočnostiach. „Nedávny vývoj ukazuje, že to nie je o cenzúre. Nie. Je to o dodržiavaní pravidiel a kto ich nedodržiava, musí byť potrestaný,“ konštatuje Röpke. Dôležitú úlohu v boji proti dezinformáciám hrajú aj veľké technologické spoločnosti. „Vhodný právny rámec by ich zaviazal odstraňovať nepravdivý obsah a bojovať na ich platformách proti dezinformáciám,“ uvádza šéf EHSV.

Röpke tvrdí, že hoci je v boji proti dezinformáciám umelá inteligencia vnímaná ako hrozba, môže byť aj užitočný nástroj, ktorý vie identifikovať rôzny deepfake materiál a dezinformácie. „Musíme vytvoriť právne prostredie, ktoré je otvorené novým technológiám, ale zároveň musíme trvať na určitých pravidlách. Akt o umelej inteligencii je dobrým prvým krokom, rovnako aj Všeobecné nariadenie o ochrane údajov (GDPR),“ vyhlásil Röpke, podľa ktorého by však EÚ mohla pokojne spraviť aj viac. EHSV má podľa neho množstvo odporúčaní, vďaka ktorým môže AI efektívnejšie slúžiť záujmom podnikov, ale aj ich zamestnancom.

EÚ podľa Röpkeho musí zaručiť, že AI spraví pracovné miesta „atraktívnejšie a pomôže uľahčiť a skvalitniť prácu zamestnancov“. Súčasťou rokovaní o podobe regulácií by preto mali byť aj zástupcovia odborových zväzov, ktorí budú zastupovať záujmy pracovníkov. EHSV zastupuje odbory, zamestnávateľov a záujmové organizácie a spolu s Výborom regiónov slúži ako poradný orgán Európskej komisie.

(TASR)