EuropskeNoviny.sk
Ekonomické sankcie zablokovali prístup Ruska k možnostiam získavať finančné prostriedky na zahraničných trhoch. V rozhovore pre web espreso.tv to povedal Anders Aslund, švédsko-americký ekonóm a diplomat a tiež popredný medzinárodný expert na národné ekonomiky Ukrajiny, Ruska a krajín bývalého ZSSR.
Druhým dôsledkom sankcií podľa Aslunda sú technologické problémy. „Rusko stratilo prístup k významnej časti moderných technológií. Napriek pokusom o pašovanie jednotlivých komponentov alebo cez tretie krajiny je nedostatok kritických technológií čoraz badateľnejší a krajina tým jednoznačne trpí,“ povedal Aslund.
Ďalším aspektom sú podľa neho sankcie voči rope, ktoré teraz konečne naberajú na sile. „Čiastočne sa to vysvetľuje tým, že Bidenova administratíva sa spočiatku obávala rastúcich cien ropy v Spojených štátoch. Namiesto toho teraz vidíme opačný trend – svetové ceny ropy klesajú. Cena ropy Ural klesla na 50 dolárov za barel, čo je o 20 dolárov menej, ako sa plánovalo v ruskom rozpočte. To výrazne znižuje príjmy Kremľa a zvyšuje tlak na ruskú ekonomiku. Ruský rozpočet to bude stáť približne 2,5 % HDP. Okrem toho Rusko rýchlo vyčerpáva likvidné rezervy Fondu národného blahobytu – zostáva už len približne 2 % HDP. To znamená, že v druhej polovici roka bude musieť vláda znížiť verejné výdavky o približne 4 % HDP. Takéto zníženie predstavuje pre systém vážnu záťaž,“ zdôraznil.
Podľa Aslunda Rusko už nevyzerá byť silné, ale nie je ani na pokraji kolapsu. „Dnes sú vojenské výdavky Ruska približne 10 % HDP, zatiaľ čo na Ukrajine je to približne 50 %. Rusko teoreticky na naďalej má zdroje na zvýšenie výdavkov, pretože jeho ekonomika nebola prevedená do plnohodnotného vojnového režimu,“ skonštatoval Aslund.
