EuropskeNoviny.sk
Komisia spustila niekoľko iniciatív s cieľom urýchliť prechod EÚ na obehové hospodárstvo a pripraviť pôdu pre akt o obehovom hospodárstve, ktorý sa očakáva v roku 2026. Obehové hospodárstvo zvyšuje konkurencieschopnosť a hospodársky rast podporou opätovného použitia, recyklácie a repasovania materiálov. Pripravovaným aktom sa podporia ciele EÚ v rámci Kompasu pre konkurencieschopnosť a Dohody o čistom priemysle zdvojnásobiť podiel recyklovaného materiálu v hospodárstve EÚ a stať sa do roku 2030 svetovým lídrom v obehovom hospodárstve.
Uskutočnil sa strategický dialóg o obehovosti, ktorý bude sprevádzať balík nových opatrení. Prijaté iniciatívy zahŕňajú pravidlá prepravy odpadu a hodnotenie právnych predpisov o elektronickom odpade. Okrem toho sa v nasledujúcich dňoch uverejnia nové pravidlá na zlepšenie recyklačnej efektívnosti a materiálového zhodnocovania použitých batérií. Dialóg takisto odštartuje verejnú konzultáciu so zainteresovanými stranami a vyzve na spustenie dôkazov v blízkej budúcnosti. Tieto nové opatrenia sa týkajú rôznych rozmerov obehového hospodárstva a pomôžu podporiť transformáciu a posilniť vykonávanie existujúcich právnych predpisov.
Digitalizácia a klasifikácia prepravy odpadu
Komisia zavedie digitálny systém prepravy odpadu. Spoločnostiam to umožní prejsť z papierových postupov na digitálne postupy prepravy odpadu v rámci jednotného trhu EÚ, čím sa zníži administratívna záťaž a prispeje sa ku konkurencieschopnosti. Zefektívni sa tým cezhraničná preprava odpadu v rámci EÚ a zároveň sa ochráni ľudské zdravie a životné prostredie. Od 21. mája 2026 digitálne systémy v plnej miere nahradia papierové postupy, zjednodušia operácie, zlepšia vysledovateľnosť a obmedzia nezákonnú prepravu. Digitalizáciou týchto postupov sa odpad bude recyklovať v najúčinnejších zariadeniach vo všetkých členských štátoch. Komisia zároveň začala verejnú konzultáciu o harmonizácii klasifikácie určitých druhov odpadu (tzv. odpad zo zeleného zoznamu) s cieľom uľahčiť ich cezhraničnú prepravu. Konzultácia je do 31. októbra 2025 prístupná na portáli Vyjadrite svoj názor.
Hodnotenie smernice o odpade z elektrických a elektronických zariadení
Komisia dnes uverejnila hodnotenie smernice o odpade z elektrických a elektronických zariadení (OEEZ). OEEZ má zásadný význam pre riešenie rastúcich výziev v oblasti nakladania s elektronickým odpadom a lepšie zosúladenie pravidiel EÚ s cieľmi konkurencieschopného obehového hospodárstva. Identifikovali sa kľúčové nedostatky, ako napríklad skutočnosť, že takmer 50 % všetkého elektronického odpadu zostáva nevyzbieraných a recyklácia nespĺňa ciele zberu v členských štátoch EÚ. Elektronický odpad je jedným z najrýchlejšie rastúcich tokov odpadu v Európe, ktorý sa každoročne zvyšuje približne o 2 %. Existuje veľký potenciál na lepšie využívanie elektronického odpadu, napríklad zhodnocovaním a recykláciou kritických surovín a posilnením obehového hospodárstva. V hodnotení sa okrem toho zdôrazňuje potreba nového prístupu na zlepšenie zberu, spracovania a trhových stimulov a pomôže sa pripraviť návrh Komisie na revíziu smernice o OEEZ. Táto revízia bude ústredným prvkom budúceho aktu o obehovom hospodárstve.
Ďalšie kroky
Spätná väzba z dnešného dialógu, konzultácií a hodnotenia smernice o OEEZ bude usmerňovať vývoj aktu o obehovom hospodárstve a napredovať v posune EÚ smerom k obehovému hospodárstvu. Okrem toho má Komisia v úmysle koncom tohto týždňa prijať nové pravidlá na zlepšenie recyklačnej efektívnosti a zhodnocovania materiálov z batérií. Ďalšie konzultácie so zainteresovanými stranami sa uskutočnia prostredníctvom procesu verejných konzultácií.
Súvislosti
Výrobné spoločnosti v EÚ zvyčajne vynakladajú viac ako dvakrát viac prostriedkov na materiály ako na prácu alebo energiu. Mnohé podniky EÚ sa spoliehajú aj na dovoz kritických materiálov z tretích krajín, v dôsledku čoho sú zraniteľné voči volatilite cien a nedostatku dodávok. Obehové postupy, ktoré podporujú efektívne využívanie zdrojov, dizajn a recykláciu, môžu znížiť tieto riziká a zároveň znížiť náklady. Obehové riešenia sú navyše nevyhnutné na dosiahnutie klimatickej neutrality do roku 2050, keďže môžu priniesť 20 – 25 % potrebného zníženia emisií skleníkových plynov.
