EuropskeNoviny.sk
Nové pravidlá sa snažia znížiť počet nebezpečných hračiek predávaných v EÚ a chrániť deti pred rizikami, ktoré s nimi súvisia.
Napriek tomu, že trh EÚ patrí medzi najbezpečnejšie na svete, nebezpečné hračky sa deťom do rúk stále dostávajú. V utorok poslanci potvrdili dohodu s členskými štátmi o nových pravidlách bezpečnosti hračiek s cieľom zlepšiť ochranu zdravia a vývoja detí. Aktualizácia existujúcej smernice z roku 2009 prichádza v reakcii na nárast online nákupov (aj z krajín mimo EÚ) a používanie digitálnych technológií. Členské štáty a priemyselné subjekty budú mať na implementáciu nových opatrení prechodné obdobie v dĺžke štyri a pol roka.
Prísnejšie požiadavky na chemikálie
Súčasný zákaz karcinogénnych a mutagénnych látok a látok poškodzujúcich reprodukciu sa rozšíri aj na chemikálie, ktoré sú pre deti zvlášť škodlivé. Ide o látky, ako sú endokrinné disruptory, látky, ktoré poškodzujú respiračný systém, ako aj chemikálie, ktoré sú toxické pre kožu a iné orgány. Podľa nových pravidiel bude zakázané aj úmyselné použitie per- a polyfluóralkylových látok (PFAS) a najnebezpečnejších druhov bisfenolu v hračkách. V hračkách určených pre deti do troch rokov a v hračkách, ktoré si deti môžu vkladať do úst, bude zakázané aj použitie alergénnych vonných látok.
Posúdenie bezpečnosti
Pred uvedením hračky na trh budú výrobcovia povinní posúdiť jej bezpečnosť z hľadiska všetkých potenciálnych rizík – chemických, fyzikálnych, mechanických i elektrických. Pri posúdení bude potrebné otestovať aj horľavosť, hygienickosť a rádioaktivitu príslušnej hračky a zohľadniť osobitnú zraniteľnosť detí. Výrobcovia by napríklad v relevantných prípadoch mali zabezpečiť, aby digitálne hračky nepredstavovali riziko pre duševné zdravie detí.
Digitálny pas výrobku
Nové pravidlá znížia počet nebezpečných hračiek vďaka prísnejšiemu presadzovaniu a efektívnejším colným kontrolám. Všetky hračky budú musieť mať jasne viditeľný digitálny pas výrobku, ktorým sa preukáže ich súlad s príslušnými bezpečnostnými normami. Digitálny pas výrobku nielen zlepší vysledovateľnosť hračiek, ale tiež zjednoduší a zefektívni dohľad nad trhom a colné kontroly. Spotrebiteľom zároveň poskytne jednoduchý prístup k bezpečnostným informáciám a upozorneniam, napríklad prostredníctvom QR kódu.
Hospodárske subjekty a internetové obchody
Nariadenie objasňuje a sprísňuje požiadavky na hospodárske subjekty (ako sú výrobcovia, dovozcovia, distribútori a poskytovatelia služieb). Výrobcovia budú napríklad povinní uvádzať bezpečnostné varovania v ľahko zrozumiteľnom jazyku. Ak sa v súvislosti s nejakou hračkou vyskytnú riziká, budú musieť prijať nápravné opatrenia a bezodkladne informovať orgány dohľadu nad trhom a spotrebiteľov.
A keďže online trhoviská zohrávajú pri predaji a propagácii hračiek čoraz dôležitejšiu úlohu, svoje platformy budú musieť navrhnúť tak, aby predajcom hračiek umožňovali zobrazovať označenie CE, bezpečnostné upozornenia, ako aj digitálne pasy výrobkov. Hračky, ktoré nebudú spĺňať bezpečnostné pravidlá, budú podľa zákona o digitálnych službách považované za „nezákonný obsah“.
Vyhlásenie spravodajkyne
Spravodajkyňa Marion Walsmann (EPP, DE) uviedla: „Novým nariadením o bezpečnosti hračiek Európa vysiela jasný signál: bezpečnosť nesmie byť ponechaná na náhodu. Vďaka jasným usmerneniam, moderným bezpečnostným požiadavkám a spravodlivým prechodným opatreniam môžu spoločnosti zodpovedne plánovať a rásť – a deti sa môžu bezstarostne hrať. Toto nariadenie je víťazstvom pre všetkých: spotrebiteľov, výrobcov a budúcnosť našich detí.“
Ďalší postup
Nové pravidlá nadobudnú účinnosť 20 dní po ich uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.
Súvislosti
Pravidlá EÚ týkajúce sa bezpečnosti hračiek stanovujú základné bezpečnostné požiadavky, ktoré musia hračky spĺňať, aby mohli byť uvedené na trh EÚ, a to bez ohľadu na to, či boli vyrobené v Únii alebo mimo nej. Hračky musia disponovať označením CE, ktoré potvrdzuje ich súlad s bezpečnostnými normami EÚ. Vlani boli hračky druhým najčastejšie hláseným výrobkom v systéme EÚ na rýchlu výmenu informácií o nebezpečných spotrebných výrobkoch (15 %), hneď po kozmetike (36 %), pričom v takmer polovici prípadov predstavovali hlavné riziko chemické zložky.
