EuropskeNoviny.sk
Európska komisia prijala jesenný balík európskeho semestra 2026, v ktorom sa stanovujú priority hospodárskej politiky a politiky zamestnanosti na posilnenie konkurencieschopnosti. V čoraz náročnejšom geopolitickom prostredí Komisia vyzýva na koordinované opatrenia na posilnenie produktivity, inovácií a investícií v súlade s kompasom pre konkurencieschopnosť. Jesenným balíkom sa začína cyklus európskeho semestra 2026, ktorý zlepší jeho analytický základ, posilní dialóg medzi členskými štátmi a zainteresovanými stranami a posilní zameranie na vykonávanie.
Jarný balík európskeho semestra 2026 poskytne politické odporúčania na riešenie hlavných výziev pre jednotlivé krajiny identifikovaných v správach o jednotlivých krajinách,pričom bude vychádzať z komplexného súboru odporúčaní pre jednotlivé krajiny na rok 2025.
Tento balík vychádza z hospodárskej prognózy z jesene 2025, z ktorej vyplýva, že hospodárstvo EÚ zostáva odolné, pričom mierny rast je spôsobený najmä silným domácim dopytom a investíciami, solídnym trhom práce a zmiernením inflácie. EÚ zároveň čelí viacerým strategickým zraniteľnostiam a naďalej čelí štrukturálnym výzvam vrátane nízkej produktivity, demografických tlakov a rastúceho dopytu po verejných financiách v súvislosti s obranou a prechodom na dekarbonizované a digitálne hospodárstvo. Posilnenie konkurencieschopnosti a udržanie zdravých verejných financií bude preto nevyhnutné na uvoľnenie rastového potenciálu Európy a zabezpečenie stability.
Európsky semester je posilnený novým odporúčaním EÚ27 o ľudskom kapitáli vzhľadom na naliehavú potrebu zvýšiť produktivitu, podporiť talenty a vytvoriť nadčasový trh práce.
Posúdenie súladu členských štátov s fiškálnym rámcom EÚ
V rámci tohto balíka semestra Komisia posúdila súlad všetkých členských štátov s fiškálnym rámcom EÚ a poskytla usmernenia s cieľom zabezpečiť, aby ich fiškálna politika v roku 2026 bola v súlade s príslušnými odporúčaniami Rady: buď tie, ktoré schvaľujú strednodobé plány členských štátov, alebo v prípade členských štátov, na ktoré sa vzťahuje postup pri nadmernom deficite, odporúčania zamerané na ukončenie postupu pri nadmernom deficite.
Posúdenie Komisie sa zameriava na rast čistých výdavkov, ktoré sú jediným operačným ukazovateľom v reformovanom rámci správy hospodárskych záležitostí. V prípade 16 členských štátov, pre ktoré Rada aktivovala vnútroštátnu únikovú doložku, sa v posúdení zohľadňuje flexibilita pri zvyšovaní výdavkov na obranu.
Komisia prijala najmä stanoviská k návrhom rozpočtových plánov (NRP) na rok 2026 17 členských štátov eurozóny:
- Posudzuje sa, že 12 NRP je v súlade s požiadavkami, a preto sa členské štáty vyzývajú, aby v roku 2026 pokračovali vo vykonávaní fiškálnych politík podľa plánu: Cyprus, Estónsko, Fínsko, Francúzsko, Nemecko, Grécko, Írsko, Taliansko, Lotyšsko, Luxembursko, Portugalsko, Slovensko.
- Tri NRP sa posudzujú s rizikom nesúladu, a preto sa členské štáty vyzývajú, aby v rámci svojho vnútroštátneho rozpočtového postupu prijali potrebné opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby bola fiškálna politika v roku 2026 v súlade s odporúčaním Rady: Chorvátsko, Litva a Slovinsko.
- 2 NRP sa posudzujú s rizikom závažného nedodržania, a preto sa členské štáty vyzývajú, aby v rámci vnútroštátneho rozpočtového postupu prijali potrebné opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby bola fiškálna politika v roku 2026 v súlade s odporúčaním Rady: Malta a Holandsko.
Komisia posúdila aj fiškálny vývoj a vyhliadky v ostatných členských štátoch.
- Sedem členských štátov sa hodnotí ako vyhovujúcich: Rakúsko, Belgicko, Česko, Dánsko, Švédsko, Poľsko, a Rumunsko.
- Tri členské štáty sa posudzujú ako štáty, ktorým hrozí riziko nesúladu:Bulharsko, Maďarsko a Španielsko.
Vývoj postupov pri nadmernom deficite
V prípade deviatich členských štátov, na ktoré sa vzťahuje postup pri nadmernom deficite, Rakúska, Belgicka, Francúzska, Maďarska, Talianska, Malty, Poľska, Rumunska, a Slovenska, sa postup prerušuje. Konkrétne to znamená, že v tejto fáze sa neprijímajú žiadne ďalšie procesné kroky, ale že prebiehajúci postup zostáva otvorený (t. j. deficit sa trvalo neznížil pod 3 % HDP) a členské štáty sú naďalej viazané príslušným odporúčaním Rady. Komisia prehodnotí situáciu na jar budúceho roka, keď budú k dispozícii výsledné údaje za rok 2025.
Komisia takisto vypracovala správu podľa článku 126 ods. 3 Zmluvy o fungovaní EÚ s cieľom posúdiť súlad s kritériom deficitu stanoveným v zmluve v prípade dvoch členských štátov, Nemecka a Fínska. Na základe posúdenia uvedeného v správe je začatie postupu pri nadmernom deficite v prípade Fínska opodstatnené. Komisia preto po zohľadnení stanoviska Hospodárskeho a finančného výboru zváži navrhnutie začatia postupu pri nadmernom deficite pre Fínsko Rade a navrhne jej odporúčanie na odstránenie nadmerného deficitu.
Odporúčanie pre hospodársku politiku eurozóny na rok 2026
V tomto odporúčaní sa členským štátom eurozóny predkladá prispôsobené politické poradenstvo k témam, ktoré ovplyvňujú fungovanie eurozóny ako celku. Tento rok sa odporúčanie zameriava na politické opatrenia na zvýšenie produktivity a posilnenie hospodárskej bezpečnosti pri súčasnom zachovaní udržateľnosti verejných financií.
Konkrétnejšie sa v odporúčaní členské štáty eurozóny vyzývajú, aby:
- Zaručiť fiškálnu udržateľnosť dodržiavaním trajektórií vývoja čistých výdavkov odporúčaných Radou vrátane prípadnej flexibility poskytnutej na výdavky na obranu. Výsledkom by boli celkovo neutrálne zámery fiškálnej politiky v roku 2026 pre eurozónu. Členským štátom sa takisto odporúča, aby zmenili priority rozpočtov s cieľom zohľadniť potrebné výdavky na strategické investície.
- Riešiť prekážky v obrannom priemysle a podporovať spoločné obstarávanie.
- Dokončiť vykonávanie svojich plánov obnovy a odolnosti do 31. augusta 2026 a zabezpečiť úplné čerpanie finančných prostriedkov EÚ.
- Posilniť trhy práce posilnením zručností, zlepšením výsledkov vzdelávania, zvýšením účasti, podporou kvality pracovných miest a riešením chudoby a cenovej dostupnosti bývania a zároveň zabezpečiť, aby rast miezd zostal v súlade s produktivitou.
- Podporovať investície do inovácií a strategických odvetví, ako aj zlepšiť fungovanie jednotného trhu prostredníctvom regulačného zjednodušenia a odstránenia prekážok s cieľom zvýšiť efektívnosť a rozsah.
- Prijať kroky na vytvorenie európskej únie úspor a investícií s cieľom mobilizovať kapitál, pokročiť vo vytváraní digitálneho eura, posilniť medzinárodnú úlohu meny a monitorovať riziká pre makrofinančnú stabilitu.
Odporúčanie o ľudskom kapitáli
Komisia po prvýkrát navrhla odporúčanie Rady o ľudskom kapitáli. Nové odporúčanie je určené všetkým 27 členským štátom a vyzýva na prijatie naliehavých opatrení na riešenie štrukturálnych výziev súvisiacich s ľudským kapitálom, ktoré môžu poškodiť našu konkurencieschopnosť.
V odporúčaní sa preto členské štáty vyzývajú, aby uprednostňovali vzdelávanie a získavanie zručností potrebné v strategických odvetviach hospodárstva EÚ, od čistej transformácie, obehového hospodárstva a dekarbonizácie priemyslu, zdravia a biotechnológií, poľnohospodárstva a biohospodárstva až po obranný priemysel a kozmický priestor. Vyzýva preto na posilnenie programov v oblasti vedy, technológie, inžinierstva a matematiky (STEM).
Vyzýva na zvrátenie negatívneho trendu v základných zručnostiach. Je to nevyhnutné na rast budúcej pracovnej sily so silnými základmi pre prácu a odbornú prípravu v nových technologických a konkurencieschopných odvetviach. Investície sú spoločnou zodpovednosťou podnikov aj verejných orgánov. V odporúčaní sa vyzýva na verejnú a súkromnú mobilizáciu zdrojov, ktoré sa majú investovať do ľudí. Je to v prospech spoločnosti, biznisu aj ľudí.
Napokon vyzýva na význam kvalitných, včasných údajov a analýz, ktoré držia krok s vývojom hospodárstva a sú schopné predvídať vznikajúce profesie budúcnosti, aby naše politiky mohli reagovať na potreby dneška a zajtrajška, a nie na potreby včerajška.
Správa o mechanizme varovania
Správa o mechanizme varovania (SMV) slúži ako každoročný nástroj EÚ na preverovanie s cieľom uľahčiť včasnú identifikáciu potenciálnych makroekonomických nerovnováh, ktoré môžu ovplyvniť hospodárstvo jednotlivých členských štátov, eurozóny alebo EÚ ako celku. Identifikujú sa v ňom členské štáty, ktoré vyžadujú hĺbkové preskúmania s cieľom posúdiť, či sú postihnuté nerovnováhami, ktoré si vyžadujú politické opatrenia. Správa o mechanizme varovania je východiskovým bodom ročného cyklu postupu pri makroekonomickej nerovnováhe (PMN).
Tohtoročná správa o mechanizme varovania si vyžaduje vypracovanie hĺbkových preskúmaní pre sedem členských štátov, ktoré už boli v predchádzajúcom ročnom cykle identifikované ako štáty s nerovnováhami: Grécko, Maďarsko, Taliansko, Holandsko, Slovensko a Švédsko, ako aj Rumunsko, ktoré bolo v roku 2025 posúdené ako krajina s nadmernými nerovnováhami. Preskúmania sa uskutočnia v prvej polovici roka 2026 a rozhodnutia Komisie o nerovnováhach sa predložia ako súčasť jarného balíka európskeho semestra.
Európska makroekonomická správa
Novozavedená európska makroekonomická správa v tomto cykle semestra je základom odporúčania pre eurozónu aj správy o mechanizme varovania. Poskytuje prehľad hospodárstiev eurozóny a EÚ v rýchlo sa vyvíjajúcom globálnom prostredí a analyzuje kľúčové riziká a príležitosti. Medzi kľúčové oblasti, na ktoré sa treba zamerať, patria výzvy v oblasti produktivity, slabé miesta v rámci EÚ a opatrenia na posilnenie dlhodobej konkurencieschopnosti Európy prostredníctvom podpory inovácií, prehĺbenia jednotného trhu a mobilizácie súkromných investícií.
V správe sa skúma aj vysoká miera úspor v Európe v kontexte roztrieštených kapitálových trhov a potenciálne prínosy únie úspor a investícií s cieľom účinnejšie nasmerovať kapitál v rámci Únie. Okrem toho sa v nej analyzuje makroekonomický vplyv vyšších výdavkov na obranu a skúma sa vplyv rôznych druhov výdavkov na obranu so zameraním na domáce investície a výskum a vývoj. V správe sa ďalej skúmajú spôsoby posilnenia priemyselnej kapacity Európy, napríklad prostredníctvom koordinovaného obstarávania.
Dohľad po ukončení programu
Komisia uverejnila správy o dohľade po ukončení programu týkajúce sa Írska, Grécka, Španielska, Cypru a Portugalska, v ktorých posúdila ich hospodársku, fiškálnu a finančnú situáciu so zameraním na ich schopnosť splácania v nadväznosti na ich programy finančnej pomoci. V správach sa dospelo k záveru, že všetkých päť členských štátov si zachováva schopnosť splácať svoj dlh.
Návrh spoločnej správy o zamestnanosti
Z návrhu Komisie na spoločnú správu o zamestnanosti vyplýva, že trhy práce zostávajú celkovo stabilné. Niekoľko štrukturálnych nedostatkov však predstavuje riziko pre globálnu konkurencieschopnosť EÚ a sociálnu súdržnosť. Patrí sem produktivita práce,ktorá vykazuje pomalý rast, a značný nedostatok pracovnej sily a zručností.
Spoločná správa o zamestnanosti obsahuje prvú fázu analýzy rámca sociálnej konvergencie pre jednotlivé krajiny na základe sociálneho prehľadu. V analýze sa identifikujú riziká pre vzostupnú sociálnu konvergenciu v deviatich členských štátoch, ktoré sa identifikujú na hlbšiu analýzu na jar 2026: Bulharsko, Grécko, Španielsko, Taliansko, Litva, Lativa, Luxembursko, Rumunsko a Fínsko.
Ďalšie kroky
Euroskupina a Rada budú teraz rokovať o dokumentoch predložených v jesennom balíku európskeho semestra s cieľom schváliť ponúkané usmernenia. Komisia sa zapojí do konštruktívneho dialógu s Európskym parlamentom o obsahu tohto balíka, ako aj o každom ďalšom kroku v cykle európskeho semestra.