EuropskeNoviny.sk
Predsedníčka Parlamentu Roberta Metsola odovzdala v utorok v Štrasburgu Sacharovovu cenu 2025 zástupcom dvoch novinárov väznených v Bielorusku a Gruzínsku.
Na slávnostnom odovzdávaní Sacharovovej ceny za slobodu myslenia za rok 2025, ktoré sa konalo v utorok 16. decembra v Štrasburgu, predsedníčka Parlamentu Roberta Metsola uviedla: „Som hrdá na to, že tohtoročná Sacharovova cena sa udeľuje novinárom Andrzejovi Poczobutovi a Mzii Amaglobeli ako uznanie ich statočného boja za slobodu prejavu a demokratickú budúcnosť Bieloruska a Gruzínska. Táto snemovňa vyjadruje solidaritu s Mziou a Andrzejom a vyzýva na ich okamžité prepustenie z väzenia – pretože hovoriť pravdu moci nesmie byť nikdy zločinom.“
Andrzej Poczobut – novinár väznený v Bielorusku
Novinára, esejistu, blogera a člena poľskej menšiny v Bielorusku Andrzeja Poczobuta zastupovala jeho dcéra Jana Poczobut, ktorá poslancom Európskeho parlamentu povedala: „Je pre mňa veľkou cťou, že tu dnes môžem stáť a v mene môjho otca prevziať toto ocenenie. (…) Už takmer päť rokov žije moja rodina v tichu, neistote a bez človeka, ktorého milujeme. Dnes chcem zo srdca poďakovať Európskemu parlamentu za to, že naňho nezabudol – a že myslí aj na všetky rodiny, ktoré žijú s rovnakými nezodpovedanými otázkami.“
V súvislosti s prípadom Mikalaja Statkeviča, významného predstaviteľa bieloruskej opozície, ktorý zmizol v septembri 2025, dodala: „Keď ich mená vyslovíme nahlas, už to nie sú len čísla v štatistike. Opäť sa stávajú skutočnými ľuďmi. A práve preto je vaša pozornosť — pozornosť Európskeho parlamentu — taká dôležitá. Chráni ľudskú dôstojnosť tam, kde sa ju všetko ostatné snaží vymazať.“
Europoslanci prijali niekoľko uznesení, v ktorých odsudzujú represie v Bielorusku, požadujú prepustenie politických väzňov (ich počet sa odhaduje na viac ako 1 200), kritizujú úlohu prezidenta Lukašenka ako spojenca Ruska vo vojne proti Ukrajine a vyzývajú na sprísnenie sankcií, ako aj na podporu bieloruských demokratických síl, nezávislých médií a obhajcov ľudských práv. Parlament stojí pevne na strane demokratickej opozície v Bielorusku, ktorej v roku 2020 udelil Sacharovovu cenu za slobodu myslenia. V marci 2023 tiež prijal uznesenie o prípade Andrzeja Poczobuta.
Mzia Amaglobeli – novinárka väznená v Gruzínsku
Mziu Amaglobeli, gruzínsku novinárku, spoluzakladateľku a riaditeľku nezávislých médií Batumelebi a Netgazeti, zastupovala jej kolegyňa, novinárka Irma Dimitradze, ktorá pracuje tiež pre Batumelebi. Dimitradze prečítala prejav Mzie Amaglobeli poslancom Európskeho parlamentu: „Prijímam (toto ocenenie) v mene svojich kolegov, novinárov, ktorí teraz v Gruzínsku bojujú za záchranu žurnalistiky ako takej. Neúnavne pracujú na tom, aby ste počuli hlas odporu gruzínskych občanov, aby pravda nebola umlčaná.“
Mzia Amaglobeli odkázala úradom vo svojej domovskej krajine: „Tento režim je bezohľadný (…). Ničí slobodnú žurnalistiku, ruší opozičné politické strany a väzní ich vodcov, v podstate rozkladá mimovládne organizácie, označuje tých, ktorí v nich pracujú, za „zahraničných agentov“ (…). Napriek tomu sa mu nepodarilo umlčať protesty. Možno práve preto sú vyhlásenia Európskej únie na podporu gruzínskeho ľudu silnejšie a presnejšie ako kedykoľvek predtým. A za to som hlboko vďačná.“ Svoj prejav ukončila Amaglobeli s dôrazom na zmienku o ašpiráciách gruzínskeho ľudu na členstvo v EÚ: „Osud nášho boja nezávisí len od nás, pretože náš boj sa netýka len nás. (…) Bojujte s nami a za nás. Bojujte tak, ako by ste bojovali za slobodu svojich vlastných krajín. Využite všetky dostupné mechanizmy a urobte tak skôr, ako bude neskoro.“
Pokiaľ ide o Gruzínsko, ktoré je kandidátskou krajinou EÚ od roku 2023, poslanci ostro odsúdili výrazný úpadok demokracie v krajine, represívne zákony (napríklad zákon o „zahraničných agentoch“), útoky na slobodu prejavu a tlače, ako aj potláčanie pokojných protestov. Poslanci tiež vyzvali na zopakovanie volieb z októbra 2024, v ktorých zvíťazila vládna strana Gruzínsky sen. Odsúdili tiež ruský vplyv v krajine a vyzvali na prepustenie zadržaných osôb. Europoslanci však napriek tomu podporujú perspektívu členstva Gruzínska v EÚ, ak krajina uskutoční reformy a bude rešpektovať princípy právneho štátu. Okrem toho požadujú uvalenie osobných sankcií na tých, ktorí sú zodpovední za násilnosti.
V júni 2025 Parlament prijal uznesenie o slobode tlače v Gruzínsku a o osobnom prípade Mzie Amaglobeli.
Súvislosti
Sacharovova cena za slobodu myslenia, pomenovaná po sovietskom fyzikovi a politickom disidentovi Andrejovi Sacharovovi, je najvyšším ocenením Európskej únie v oblasti ľudských práv. Parlament ju od roku 1988 každoročne udeľuje jednotlivcom, skupinám či organizáciám, ktoré sa významným spôsobom zaslúžili o ochranu ľudských práv, slobody prejavu a demokratických hodnôt. S ocenením je spojená aj finančná odmena 50 000 eur.
Sacharovovu cenu už v minulosti získali viacerí novinári a organizácie bojujúce za slobodu médií a tlače, ako napríklad Reportéri bez hraníc (2005), Bieloruské združenie novinárov (2004), alžírska novinárka a spisovateľka Salíma Ghazáli (1997) či populárny denník Oslobodenje, ktorý v roku 1993 presadzoval multietnickú víziu Bosny a Hercegoviny. Parlament zároveň na počesť maltskej novinárky zavraždenej v roku 2017 každoročne udeľuje Cenu Daphne Caruany Galizie za žurnalistiku, čím potvrdzuje svoju neochvejnú podporu investigatívnej žurnalistiky a zásadný význam slobody tlače.
Zoznam všetkých doterajších laureátov, ako aj ďalšie informácie nájdete na webovej stránke Európskeho parlamentu venovanej Sacharovovej cene. Záznam zo slávnostného odovzdávania si môžete pozrieť na webovej stránke Multimediálneho centra Európskeho parlamentu.
