EuropskeNoviny.sk
EÚ musí posilniť svoje globálne partnerstvá a zlepšiť odstrašovanie hrozieb, uvádzajú poslanci vo svojich výročných správach o spoločnej zahraničnej, bezpečnostnej a obrannej politike EÚ.
V uznesení prijatom v stredu Parlament odsúdil používanie jednostranných obchodných hrozieb a ekonomického zastrašovania voči Dánsku a ďalším členským štátom EÚ ako formu nátlaku. Poslanci označili tieto kroky za nezlučiteľné s medzinárodným právom a základnými zásadami spolupráce medzi spojencami NATO a uviedli, že Grónsko nesmie byť použité ako nástroj na rozdelenie Európskej únie. Vyzývajú EÚ, aby reagovala pevne, kolektívne a rozhodne a aby odolala akémukoľvek takémuto nátlaku. Parlament vyjadruje poľutovanie nad transakčnejším prístupom vlády USA k zahraničnej politike, ktorý sa vyznačuje zníženým záväzkom voči multilateralizmu a európskej bezpečnosti. EÚ sa musí poučiť zo svojej zraniteľnosti, tvrdia poslanci, a vyhnúť sa tomu, aby sa v budúcnosti ocitla v pozícii zraniteľnej voči nátlaku.
„Oblúk nestability“ okolo Európy
Od Ukrajiny po Kaukaz a od Blízkeho východu po Sahel, Arktídu a ďalej okolo Európy sa vytvoril oblúk nestability, varujú poslanci vo svojom hodnotení spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (SZBP) EÚ prijatom v stredu. EÚ si nemôže dovoliť uzavrieť sa a musí zostať otvorená a angažovaná, tvrdia a zdôrazňujú, že jej globálna viditeľnosť a politický vplyv často nedosahujú jej hospodársku, finančnú a diplomatickú stopu.
Poslanci podporujú diplomatické riešenie vojny na Ukrajine a zároveň varujú, že akékoľvek urovnanie vynútené Ruskom alebo odmeňujúce ruskú agresiu by podkopalo európsku bezpečnosť. Ruská agresia vážne destabilizuje východné susedstvo EÚ a vyvoláva vedľajšie účinky na západnom Balkáne, kde hrozí spomalenie reforiem a podnecovanie protieurópskych naratívov, tvrdia poslanci. Rozšírenie EÚ je podľa nich geostrategickou investíciou do regionálnej bezpečnosti a stability.
Vyhlásenie spravodajcu
Spravodajca David McAllister (EPP, Nemecko) povedal: „Širšia strategická úloha EÚ spočíva v posilňovaní našich globálnych partnerstiev, zvyšovaní našej schopnosti odrádzať hrozby a zabezpečení toho, aby rozširovanie, susedská politika a spolupráca s podobne zmýšľajúcimi demokraciami slúžili našej dlhodobej bezpečnosti. Zároveň musí EÚ zvýšiť svoju viditeľnosť, zlepšiť svoje vonkajšie zastúpenie a zabezpečiť, aby sa jej nástroje – od sankcií až po strategickú komunikáciu a Globálnu bránu – používali efektívne a konzistentne.“ Správa bola prijatá 392 hlasmi za, 179 proti a 83 sa zdržalo hlasovania.
Členské štáty EÚ musia byť pripravené konať autonómne v oblasti obrany
Vo výročnej správe Parlamentu o spoločnej bezpečnostnej a obrannej politike (SBOP) EÚ poslanci varujú, že opakované agresie Ruska podkopali európsky bezpečnostný poriadok a odhalili „zlyhanie súvisiacich inštitucionálnych a politických procesov“. Argumentujú, že iba spolupráca založená na spoločne dohodnutých pravidlách môže chrániť pred vojnou a zabezpečiť spoločnú bezpečnosť, a vyzývajú na obnovenú európsku bezpečnostnú architektúru, ktorá posilní spoluprácu EÚ s NATO. Parlament zároveň tvrdí, že členské štáty EÚ musia byť pripravené konať autonómne na základe doložky Európskej únie o vzájomnej pomoci, článku 42(7) Zmluvy o EÚ.
Hrozby USA voči zvrchovanosti Grónska predstavujú hlavnú hrozbu pre strategické záujmy EÚ
Parlament tiež vyjadruje vážne obavy zo zasahovania krajín mimo EÚ do Grónska vrátane hybridných akcií a explicitných hrozieb USA voči zvrchovanosti Grónska, ktoré označuje za hlavnú hrozbu pre strategické záujmy EÚ. Text nalieha na jednotnú reakciu EÚ a podporuje spoločné vyhlásenie viacerých členských štátov EÚ zo 6. januára 2026, v ktorom sa potvrdzuje, že o budúcnosti Grónska môže rozhodnúť iba Dánsko a Grónsko. Vyjadruje tiež znepokojenie nad stratégiou národnej bezpečnosti USA z decembra 2025, ktorá podľa poslancov „formalizuje neopodstatnenú politiku USA, ktorá považuje EÚ vrátane jej základných hodnôt, zásad demokratickej správy vecí verejných a niekoľkých jej základných bezpečnostných cieľov za protichodnú záujmom USA“.
Parlament uznáva kľúčovú úlohu NATO a USA ako kľúčového spojenca Európy a zároveň zdôrazňuje rastúcu nepredvídateľnosť a izolacionizmus v zahraničnej politike USA vrátane rizika stiahnutia vojsk z Európy. Preto vyzýva na plánovanie pre prípad nepredvídaných udalostí v EÚ, zvýšené a koordinované výdavky na obranu v členských štátoch, silnejšie európske obranné spôsobilosti a väčšiu strategickú autonómiu pri súčasnom zachovaní vyváženého transatlantického partnerstva.
Vyhlásenie spravodajcu
„Správa tohto zákonodarného zboru o SBOP zdôrazňuje, že dnešné okolnosti nenechávajú priestor na pochybnosti: Európa potrebuje silnú, autonómnu a funkčnú obrannú kapacitu. To znamená, že sa musíme povzniesť nad krátkodobé národné záujmy a nielen dokončiť jednotný trh v oblasti obrany, ale dať aj skutočný význam doložke EÚ o vzájomnej pomoci. Spoločná bezpečnostná a obranná politika EÚ takmer 20 rokov existovala do značnej miery len na papieri – je čas premeniť ju na skutočnosť. A dnešná realita si vyžaduje naliehavosť, jednotu a ochotu konať. Článok 42.7 sa musí stať funkčným, nie symbolickým. Nejde o súťaženie s NATO, ale o zabezpečenie toho, aby Európa mohla stáť na vlastných nohách a byť dôveryhodným bezpečnostným aktérom – pre svojich občanov aj pre svojich partnerov. Okrem zvýšených výdavkov musí posilňovanie našej priemyselnej základne ísť ruka v ruke s obnovenou bezpečnostnou doktrínou, dôverou a strategickými ambíciami, ktoré zodpovedajú dnešnej realite“, povedal spravodajca Thijs Reuten (S&D, NL) po hlasovaní. Správa bola prijatá 395 hlasmi za, 197 proti a 70 sa zdržalo hlasovania.
