EuropskeNoviny.sk
Európska únia pokračuje v plánoch na deportáciu afganských občanov bez práva na pobyt späť do vlasti. Snahy narážajú na praktické prekážky a vyvolávajú obavy ľudskoprávnych organizácií a Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR), informuje TASR podľa správy agentúry AFP.
Pod tlakom členských krajín, ktoré chcú prísnejšie riešiť nelegálnu migráciu, začal Brusel rokovania s vládnucim hnutím Taliban v Kábule, aby preveril možnosti návratov. Európska komisia (EK) už zorganizovala dve „technické misie“ zamerané na preskúmanie možností a organizácie prípadných návratov, uviedol hovorca EK Markus Lammert.
Návraty do Afganistanu boli ešte pred pár rokmi nemysliteľné, sú tiež spojené s právnymi a etickými problémami. Ľudskoprávna organizácia Human Rights Watch upozornila, že Taliban vlani zvýšil represie, vrátane obmedzení slobody médií a práv žien a dievčat. Téma návratov je však presadzovaná väčšinou členských krajín EÚ, pretože verejná mienka sa v uplynulých rokoch vyostrovala a posilnila pravicové strany. „Došlo k zmene… o tejto téme sa teraz hovorí oveľa viac. Je to veľmi znepokojujúce, pretože sa zdá, že táto politika je založená na emóciách a reakciách,“ poznamenal Arafat Jamal z UNHCR v Afganistane.
Požiadavka na zvyšovanie deportácií medzi členskými krajinami Únie narastá, v súčasnosti sa do krajiny pôvodu v realite vráti menej než 20 percent osôb s odmietnutou žiadosťou o pobyt. V roku 2025 tvorili Afganci najpočetnejšiu skupinu žiadateľov o azyl v EÚ, nasledovali Venezuelčania a Sýrčania. Napriek obavám z porušovania ľudských práv a zlých životných podmienkach niektoré krajiny už pristúpili k deportáciám. Nemecko od roku 2024 deportovalo viac než 100 Afgancov prostredníctvom letov sprostredkovaných Katarom. V októbri po prvý raz od návratu Talibanu k moci v roku 2021 deportovalo do Afganistanu odsúdeného zločinca aj Rakúsko.
(TASR)
