EuropskeNoviny.sk
Európsky deň obetí zločinu sa pripomína od roku 1993 a pripadá na 22. februára. Vyhlásili ho v roku 1990 v Štokholme s hlavným poslaním podpory obetí trestných činov, kriminality a poskytovania komplexnej pomoci bez ohľadu na štátnu príslušnosť. Rôzne zdroje používajú aj názvy Európsky deň kriminality, či obetí násilia alebo trestných činov.
Prvé organizácie poskytujúce pomoc obetiam zločinu začali v Európe vznikať od polovice 20. storočia. V roku 1989 sa združili do Európskeho fóra služieb obetiam. O rok neskôr, 22. februára 1990, bola zverejnená Charta obetí zločinu. Európske fórum služieb obetiam (Victim Support Europe) so sídlom v Bruseli sa odvtedy usiluje poskytovať pomoc a dávať nádej obetiam trestných činov; zastupuje 61 národných členských organizácií. Každý rok poskytuje aj informačné služby viac ako dvom miliónom ľudí postihnutých trestnou činnosťou v 31 krajinách.
Dlhodobé diskusie o tom, že práva páchateľov trestných činov sú dôraznejšie chránené ako práva ich obetí, viedli v mnohých štátoch k úpravám legislatívy. Na Slovensku 1. januára 2018 nadobudol účinnosť Zákon č. 274/2017 o obetiach trestných činov. Bol to dôležitý krok, lebo v nasledujúcom období, v dôsledku sprievodných javov pandémie ako stres, izolácia, strata ekonomických istôt a pracovné obmedzenia, vzrástlo domáce násilie o 30-40 percent. Stupňovala sa nielen jeho intenzita, ale aj brutalita.
Európske fórum služieb obetiam propaguje aj v roku 2026 Európsku linku pomoci 116 006. Kampaň „Linka 116 006: Jedno číslo. Jeden štandard. Rovnaká podpora pre každú obeť“ sa usiluje spropagovať túto formu pomoci vo všetkých krajinách EÚ tak, aby sa v 27 členských štátoch dodržiavali rovnaké štandardy. Ak sa niekto v EÚ stane obeťou trestného činu, pomoc je vzdialená len na bezplatný telefonát – spoľahlivá, dôverná a rovnako kvalitná bez ohľadu na to, kde v Európe žije.
Na Slovensku pôsobí od januára 1999 Občianske združenie Pomoc obetiam násilia – Victim Support Slovakia (PON-VSS). V roku 1991 ešte v rámci Československa vznikol Bílý kruh bezpečí. Na Slovensku sa potom v rokoch 1993-1996 realizoval projekt PHARE a jedným z jeho výstupov bola poradňa pre obete a svedkov trestných činov. V januári 1996 vzniklo samostatné občianske združenie Pomoc obetiam násilia. „Postupne sa otvorili poradne vo všetkých krajských mestách a v Poprade, tiež bezplatná telefonická Linka pomoci. V roku 2000 bola organizácia prijatá za riadneho člena európskej siete pomoci obetiam a rozšírila svoj názov na Pomoc obetiam násilia – Victim Support Slovakia,“ konštatovala pre TASR iniciátorka projektov pomoci obetiam trestných činov Janka Šípošová.
Vo PHARE pôsobila ako projektová manažérka, spolu so skupinou odborníkov založila Pomoc obetiam násilia a v aktivitách pokračovala na popredných pozíciách aj v PON-VSS. Jeho členovia sa zameriavajú na pomoc obetiam trestných činov rôzneho charakteru, ako napríklad domáce násilie, dopravné nehody, katastrofy a rôzne nešťastné udalosti, ale tiež na prevenciu kriminality. Poskytujú právnu a psychologickú pomoc pri odhaľovaní a usvedčovaní páchateľov skrytých foriem násilia, obetiam ďalej poskytujú informácie o ich právach, zastupujú ich na súdoch a orgánmi činnými v trestnom konaní. „Prijatím zákona o obetiach bola do slovenského právneho poriadku transponovaná smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/29/EÚ, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov,“ konštatovala Šípošová. Oceňuje, že na Slovensku pracuje viacero mimovládnych organizácií zameraných na rôzne skupiny obetí: „Vykonávajú neoceniteľnú činnosť vďaka nasadeniu nadšených profesionálov, dobrovoľníkov a podpore neľahostajnej časti verejnosti.“
V európskych krajinách postsocialistického bloku patrí k témam aj problematika obetí zločinov komunistických režimov: „Hoci dnes už máme v kalendári Deň pamiatky obetí komunistického režimu, obávam sa, že v populácii sa pomaly stráca nielen obsah, ale aj povedomie o zločinoch komunizmu. Pomaly odchádzajú aj ‚detné deti‘ ich obetí. Zákon č. 553/2002 Z. z. o pamäti národa aspoň umožňuje morálne zadosťučinenie pre obete komunistického režimu bádateľskou i popularizačnou činnosťou Ústavu pamäti národa. Horšie na tom boli pokusy o spravodlivé odškodnenie priamych obetí komunistického režimu, či to boli – a už len v malých počtoch sú – politickí väzni a ich rodiny, obete sovietskej invázie a okupácie, alebo obete železnej opony.“
(TASR)
