EuropskeNoviny.sk
Zástupcovia členských štátov Európskej únie v pondelok nacvičovali aktiváciu doložky o vzájomnej obrane (článok 42 ods. 7 Zmluvy o EÚ) v prípade veľkého hybridného útoku. Diplomati pre agentúru DPA uviedli, že na cvičení sa zúčastnili veľvyslanci členských krajín EÚ zodpovední za bezpečnostnú politiku či experti z európskych inštitúcií, píše TASR.
Očakáva sa, že výsledky budú podkladom pre prípravy plánu na posilnenie doložky EÚ o vzájomnej obrane. Bezprostredne neboli o priebehu cvičenia k dispozícii žiadne podrobné informácie z dôvodu utajenia. Potvrdené bolo len to, že bol použitý fiktívny, ale realistický scenár na overenie fungovania reakcie a koordinácie EÚ v prípade skutočného útoku. Agentúra DPA uvádza, že takýto útok by mohol zahŕňať napríklad kybernetické útoky na elektrické siete, nelegálne prelety dronmi či sabotáže. Plány na posilnenie doložky v EÚ riešia už dlhší čas. Nemecký kancelár Friedrich Merz ich podporil už na februárovej bezpečnostnej konferencii v Mníchove.
Cieľom snáh je znížiť závislosť EÚ od Spojených štátov a pripraviť sa na prípady, v ktorých by NATO nemuselo byť schopné konať, napríklad v dôsledku neochoty Washingtonu. Podľa diplomatov sú predstaviteľné aj scenáre, v ktorých by EÚ mohla konať popri Aliancii, napríklad vyvíjaním tlaku na protivníka prostredníctvom obchodnej politiky alebo diplomacie.
Portál Euractiv.com ešte začiatkom apríla napísal, že Európska služba pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) pripravuje podrobnú príručku pre členské štáty EÚ, kedy a ako môžu aktivovať doložku o vzájomnej obrane. Portál tiež informoval o tom, že diplomatické delegácie v máji absolvujú simuláciu, ktorá poslúži ako podklad pre budúci dokument o aktivovaní doložky. Viaceré zdroje oboznámené so situáciou vtedy pre Euractiv uviedli, že očakávajú vznik manuálu pre štáty EÚ pre tri rôzne scenáre: pri aktivovaní článku 5 o kolektívnej obrane NATO, pri aktivovaní článku 42, odsek 7 Zmluvy o EÚ a pre oba mechanizmy súčasne.
Na základe doložky, ak sa členský štát stane na svojom území obeťou ozbrojenej agresie, ostatné členské štáty sú povinné mu poskytnúť pomoc a podporu všetkými dostupnými prostriedkami v súlade s článkom 51 Charty Organizácie Spojených národov. Podľa Euractiv panuje veľká nejasnosť v tom, čo to presne znamená.
Doteraz aktivovalo doložku vzájomnej obrany EÚ len Francúzsko v roku 2015 po teroristických útokoch v Paríži, aby mohlo stiahnuť časť svojich vojenských jednotiek z misií v zahraničí. V tom čase mu ponúkli ďalšie štáty najmä logistickú podporu, pričom Belgicko a Nemecko mu poskytli spravodajské informácie, policajnú podporu a expertov na boj proti terorizmu. ESVČ zároveň pripravuje novú bezpečnostnú stratégiu spoločenstva, ktorá bude pozostávať z hodnotenia hrozieb, spoločného dokumentu definujúceho bezpečnostnú politiku EÚ a podrobného implementačného návodu.
(TASR)
