EuropskeNoviny.sk
Chcete byť v obraze? Prihláste sa na bezplatný odber spravodajstva z EÚ 👉 PRIHLÁSENIE.
Dlhodobý rozpočet EÚ: reakcia na očakávania občanov a hlavné výzvy
• Europoslanci žiadajú, aby rozpočet po roku 2027 dosahoval 1,27 % HND Únie a aby sa do neho nezapočítavali náklady spojené so splácaním dlhu
• Novými prioritami sú obrana a konkurencieschopnosť, zároveň však treba zachovať financovanie v oblasti súdržnosti a poľnohospodárstva
• Zjednodušenie nesmie oslabiť transparentnosť, zodpovednosť ani demokratickú kontrolu
• Spolu s budúcim rozpočtom sa musia prijať nové zdroje príjmov, ktoré by mali generovať približne 60 miliárd eur ročne
Parlament stanovil, akú pozíciu bude zastávať v rokovaniach s členskými štátmi o hlavných bodoch a štruktúre viacročného finančného rámca (VFR) na roky 2028 – 2034. Podľa predbežnej správy Parlamentu, ktorá bola prijatá 370 hlasmi za, 201 proti a 84 sa zdržalo hlasovania, by sa mal rozpočet na roky 2028 – 2034 stanoviť na 1,27 % hrubého národného dôchodku (HND) EÚ, pričom náklady na splácanie dlhu súvisiaceho s fondom obnovy NextGenerationEU (NGEU), ktoré predstavujú 0,11 % HND, by mali zostať mimo rozpočtových stropov.
Europoslanci navrhujú zvýšiť rozpočet približne o 10 % v porovnaní s návrhom, ktorý Komisia predložila v júli 2025. Dodatočné prostriedky by sa rovnomerne rozdelili medzi tri rozpočtové okruhy podporujúce priority EÚ, s výnimkou administratívy a agentúr. Zároveň by toto navýšenie pomohlo zmierniť inflačné tlaky.
V porovnaní s návrhom Komisie by to znamenalo nominálne zvýšenie o 175,11 miliardy eur v stálych cenách roku 2025, respektíve o 197,30 miliardy eur v bežných cenách, bez započítania splácania NGEU. Celkovo Parlament navrhuje rozpočet vo výške 1,78 bilióna eur v stálych cenách roku 2025, respektíve 2,01 bilióna eur v bežných cenách, ktorý má financovať politické priority a strategické ciele EÚ.
Europoslanci zdôrazňujú, že budúci dlhodobý rozpočet EÚ musí zostať investičným nástrojom na podporu politík EÚ, občanov, regiónov, podnikov, ako aj malých a stredných podnikov. Zároveň musí prinášať európsku pridanú hodnotu v porovnaní s výdavkami na vnútroštátnej úrovni. Dôrazne odmietajú akékoľvek opätovné znárodnenie rozpočtu, ako aj prístup „à la carte“. Varujú, že model Komisie založený na zásade „jeden plán pre každý členský štát“ by mohol oslabiť politiky EÚ, znížiť transparentnosť a viesť k rivalite medzi prijímateľmi finančných prostriedkov.
Jasné vymedzenie a navýšenie finančných prostriedkov na podporu prioritných programov
Europoslanci požadujú silné a primerane financované politiky s jasne vymedzenými rozpočtovými prostriedkami pre oblasti patriace do plánov národného a regionálneho partnerstva. Ide okrem iného o spoločnú poľnohospodársku politiku a rybársku politiku, a to aj pre najvzdialenejšie regióny, politiku súdržnosti, Európsky sociálny fond a vnútorné záležitosti. Zdôrazňujú tiež, že regionálne a miestne orgány by mali byť plne zapojené do plánovania a vykonávania programov.
Europoslanci vítajú návrh Komisie zdvojnásobiť financovanie konkurencieschopnosti, obrany, inovácií, digitálnej a zelenej transformácie, infraštruktúry, zdravotníctva, vzdelávania a kultúry. Vyzývajú na väčšiu podporu prioritných programov, ako je Európsky fond pre konkurencieschopnosť (ECF), program Horizont Európa, Nástroj na prepájanie Európy (NPE), Erasmus+, AgoraEU a mechanizmus EÚ v oblasti civilnej ochrany. Zároveň požadujú osobitné financovanie opatrení súvisiacich s programami EU4Health a LIFE v rámci ECF.
Hoci podporujú zvýšenie prostriedkov na vonkajšiu činnosť EÚ, navrhovanú úroveň považujú za nedostatočnú. Žiadajú preto posilniť financovanie rozširovania, rozvoja, podpory Ukrajiny, mnohostrannej spolupráce a humanitárnej pomoci.
Ohrozenie transparentnosti a zodpovednosti
Europoslanci zdôrazňujú, že zjednodušenie nesmie oslabiť transparentnosť, zodpovednosť ani demokratický dohľad. Varujú, že rozsiahle využívanie financovania, ktoré nie je spojené s nákladmi, by mohlo brániť riadnemu vykonaniu auditu. V správe sa tiež zdôrazňuje, že podmienkou prístupu k finančným prostriedkom EÚ je dodržiavanie hodnôt EÚ a zásad právneho štátu. Zároveň však treba zabrániť tomu, aby boli koneční príjemcovia postihovaní za porušovanie zásad právneho štátu zo strany svojich vlád.
Príjmová strana rozpočtu
Europoslanci opätovne potvrdzujú pevné odhodlanie Parlamentu zaviesť nové vlastné zdroje, ktoré majú pomôcť splácať dlh v rámci nástroja NextGenerationEU a financovať rozpočet. Podporujú prístup založený na širšom súbore zdrojov, ktorý navrhla Komisia, a zdôrazňujú, že spolu s budúcim VFR by sa mali prijať nové zdroje príjmov, ktoré by generovali približne 60 miliárd eur ročne. V prípade, že by niektoré z návrhov neprešli, europoslanci žiadajú zvážiť alternatívy, napríklad poplatok za digitálne služby, poplatok z online hazardných hier, rozšírenie mechanizmu uhlíkovej kompenzácie na hraniciach (CBAM) či poplatok z kapitálových ziskov z kryptoaktív.
Parlament už dokončil svoju pozíciu k nariadeniu, ktorým sa stanovuje štruktúra a hlavné body rozpočtu na roky 2028 – 2034. Na schválenie nariadenia o VFR je potrebný súhlas Parlamentu. Rokovania sa budú môcť začať až po tom, ako sa členské štáty dohodnú na úplnej spoločnej pozícii.
Parlament stanovil svoje priority pre rozpočet EÚ po roku 2027 v máji 2025. Európska komisia následne v júli 2025 predložila svoj návrh rozpočtu, ktorý by však podľa popredných europoslancov znamenal reálne zmrazenie investícií, pričom by zahŕňal aj splácanie dlhu z nástroja NextGenerationEU. Prevažná väčšina rozpočtu smeruje do podnikov, poľnohospodárstva, regiónov a občianskej spoločnosti, pričom asi 6 % je vyčlenených na administratívu.
