EuropskeNoviny.sk
Island si v prípade obnovenia rokovaní o vstupe do Európskej únie chce zachovať „suverénnu kontrolu nad všetkým rybolovom“. Požiadavka islandskej ministerky zahraničných vecí Thorgerdur Katrín Gunnarsdóttir môže podľa denníka Financial Times (FT) otestovať ochotu Bruselu prispôsobiť pravidlá spoločnej rybárskej politiky strategicky významnej arktickej krajine, informuje TASR.
Na Islande sa očakáva tesný výsledok referenda o obnove rokovaní o členstve v EÚ. Debata o vstupe do Únie súvisí s rastúcimi bezpečnostnými obavami v Arktíde a snahou amerického prezidenta Donalda Trumpa pričleniť Grónsko k Spojeným štátom. Predchádzajúci pokus Islandu o vstup do EÚ stroskotal v roku 2013 práve pre spor o pravidlá rybolovu. „Pokiaľ ide o rybolov, sme v Európe veľmocou. EÚ to musí zohľadniť. Ak to neurobí, bude pre nás veľmi ťažké rokovať,“ uviedla Gunnarsdóttir pre FT.
Prípadné členstvo Islandu v EÚ by automaticky nemuselo znamenať zrušenie jeho systému rybolovných kvót. Členské štáty si môžu samy určovať spôsob rozdelenia pridelených kvót medzi domáce plavidlá. Reykjavík by však podľa súčasných pravidiel prišiel o jednostrannú kontrolu nad širším systémom upravujúcim limity úlovkov, ochranu zdrojov a prístup k rybolovným oblastiam. „Musíme si zachovať suverénnu kontrolu nad celým rybolovom a samozrejme aj náš systém kvót,“ zdôraznila ministerka. Európska komisia naznačila, že je pripravená rokovať o osobitnom riešení pre Island. Úplná výnimka zo spoločnej rybárskej politiky by však bola mimoriadne nezvyčajná.
Podľa prieskumu islandského portálu DV z minulého týždňa podporuje obnovenie rokovaní s Bruselom 53 percent voličov, 47 percent je proti. Referendum o začatí rokovaní sa uskutoční 29. augusta; o vstupe do EÚ by Islanďania hlasovali až po úspechu prístupových rokovaní v samostatnom referende. Morské produkty tvorili v roku 2024 takmer 40 percent islandského vývozu. „Tu na Islande žijeme iný život ako na európskej pevnine. Rybárstvo je súčasťou našej národnej identity… Nepodpíšem dohodu, ktorá nie je pre Island prospešná,“ prisľúbila Gunnarsdóttir.
Brusel v posledných rokoch posilňuje svoju stratégiu pre Arktídu a po Trumpových vyjadreniach o Grónsku rastie význam spolupráce s podobne zmýšľajúcimi partnermi, ku ktorým patrí aj Island. Prípadná dohoda s Reykjavíkom by zároveň mohla vytvoriť precedens pre budúce rokovania s krajinami ako Nórsko či Británia, kde sú rybolovné práva dlhodobo politicky citlivou otázkou.
(TASR)
