EuropskeNoviny.sk
Počas uplynulých dvoch mesiacov sa ekonomické prostredie v eurozóne zmenilo hneď dvakrát. Kým jún sa niesol v znamení viditeľného spomalenia inflácie a dočasného upokojenia situácie v Perzskom zálive, júl bol poznačený opätovnou eskaláciou konfliktu. Ekonomika eurozóny však zatiaľ súvisiacemu energetickému šoku odoláva a podniky sa zmenenému prostrediu dokážu nateraz prispôsobiť. Poukázali na to v aktuálnom komentári analytici Národnej banky Slovenska (NBS).
„Júnová dohoda o porozumení medzi USA a Iránom podporila očakávania ukončenia konfliktu a poslala ceny ropy nadol. Inflácia v júni klesla na 2,8 % z viac ako 3,2 % v máji. Zlepšenie však netrvalo dlho a situácia sa začiatkom júla opäť zhoršila. Porušenia prímeria a opätovné obmedzenie dopravy cez Hormuzský prieliv vrátili ceny energií nahor,“ pripomenuli ekonómovia.
Európska centrálna banka (ECB) po júnovom sprísnení menovej politiky ponechala v júli kľúčovú depozitnú sadzbu na úrovni 2,25 %. Zároveň však upozornila na vysokú mieru neistoty a možné inflačné dôsledky v prípade dlhšieho trvania konfliktu. Júnová predikcia ECB predpokladá návrat inflácie k 2 % v priebehu roka 2027. Čím dlhšie však bude konflikt na Blízkom východe trvať, tým viac hrozí, že sa návrat inflácie k cieľu oddiali, varovali analytici. Ekonomická aktivita v eurozóne zostala podľa nich napriek vonkajším vplyvom pomerne solídna. „Prenos energetického šoku do rýchlejšieho rastu miezd a ďalšieho prenosu do inflácie nie je zatiaľ viditeľný. Aj prieskum ECB medzi profesionálnymi prognostikmi prináša podobný obraz. Tí očakávajú obmedzený nepriamy vplyv konfliktu, najmä na ceny dopravy a potravín,“ konštatovali.
Aktivita v službách sa v eurozóne po počiatočnom prepade postupne oživila. Priemysel zase podporili vyššie objednávky zákazníkov, ktorí si vytvárali „bezpečnostné“ zásoby, ktorými sa snažia chrániť pred možnými výpadkami dodávok aj vyššími cenami. Podľa prieskumu nákupných manažérov (PMI) sa hospodárska aktivita v júli vrátila na úroveň spred konfliktu. Firmy zatiaľ podľa ekonómov na šok reagujú najmä úpravou dodávateľských reťazcov a investíciami, nie plošným útlmom výroby. „Takmer 40 % firiem hľadá alternatívnych dodávateľov surovín a komponentov a približne tretina podnikov investuje do energetickej efektívnosti. Aktivitu na zasiahnutých exportných trhoch obmedzuje alebo prerušuje len 8 % podnikov. To pomáha vysvetliť, prečo sa energetický šok zatiaľ nepremietol do výraznejšieho poklesu investícií alebo zamestnanosti,“ priblížili.
Napriek očakávaniam sa podľa nich neznížil ani dopyt podnikov po úveroch. Upozornili, že prispôsobovanie sa energetickému šoku zo strany firiem si vyžaduje dodatočné financovanie, a to v čase, kedy zhoršenie ekonomických vyhliadok vedie banky k opatrnejšiemu poskytovaniu úverov. „Tie však sprísnili podmienky úverovania podstatne menej, než ešte pred štvrťrokom očakávali, a dopyt podnikov po úveroch sa namiesto predpokladaného poklesu mierne zvýšil,“ zhodnotili analytici NBS.
Jedným z dôvodov tohto vývoja, najmä vo veľkých podnikoch, bolo podľa nich financovanie investícií. Výsledky prieskumov sa tak navzájom dopĺňajú. Firmy svoju činnosť plošne neutlmujú, jej pokračovanie v drahšom a neistejšom prostredí si však vyžaduje viac financovania. „Obnovenie konfliktu zostáva rizikom pre infláciu aj hospodársky rast. Doterajší vývoj však naznačuje, že eurozóna je voči energetickým šokom odolnejšia než počas predchádzajúcej energetickej krízy,“ dodali ekonómovia.
(TASR)
