EuropskeNoviny.sk
Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) vyzval Európsku úniu, aby prijala dlhodobú stratégiu a zabezpečila vyššie financovanie pre regióny na východnej hranici Únie. Podľa výboru čelia oblasti susediace s Ruskom, Bieloruskom a Ukrajinou rastúcim bezpečnostným, hospodárskym a demografickým výzvam, ktoré súčasné nástroje regionálnej politiky nedokážu dostatočne riešiť.
Stanovisko prijaté na plenárnom zasadnutí EHSV zdôrazňuje, že východné pohraničné regióny nemožno naďalej vnímať ako okrajové územia. Naopak, predstavujú strategickú líniu Európskej únie, ktorej odolnosť je priamo spojená s bezpečnosťou celej Európy.
Predseda EHSV Seamus Boland upozornil, že od týchto regiónov nemožno očakávať, že budú zvládať bezpečnostné hrozby, ekonomický tlak a úbytok obyvateľstva pomocou nástrojov, ktoré neboli vytvorené pre súčasnú geopolitickú situáciu.
Diskusia nadviazala na oznámenie Európskej komisie Silné východné regióny pre bezpečnú Európu. Zúčastnili sa na nej líderka bieloruskej demokratickej opozície Sviatlana Cichanovská, litovská námestníčka ministra financií Neringa Rinkevičiūtė-Laurinaitienė a zástupca generálneho riaditeľa Generálneho riaditeľstva Európskej komisie pre regionálnu politiku Hugo Sobral.
Sviatlana Cichanovská zdôraznila, že odolnosť nespočíva iba v obrane a infraštruktúre, ale predovšetkým v ľuďoch, demokratických hodnotách a aktívnej občianskej spoločnosti. Podľa nej podpora Ukrajiny zároveň znamená podporu demokratickej budúcnosti Bieloruska.
Litovská predstaviteľka upozornila, že bezpečnosť sa stáva jedným z rozhodujúcich faktorov pri rozhodovaní ľudí o tom, kde budú žiť a pracovať. Skúsenosti Litvy podľa nej ukazujú, že regióny na východnej hranici čelia hybridným hrozbám, kybernetickým útokom, migračným tlakom aj ekonomickým dôsledkom geopolitického napätia.
Podľa Huga Sobrala sa východná hranica Európskej únie nesmie stať novou deliacou čiarou Európy. Európska komisia preto musí svoju víziu pretaviť do konkrétnych opatrení, dostatočných finančných zdrojov a dlhodobých investícií.
Vo svojom stanovisku EHSV upozorňuje, že pohraničné regióny čelia kombinácii hybridných útokov, kybernetických hrozieb, sabotáží kritickej infraštruktúry, dezinformačných kampaní, ale aj hospodárskym dôsledkom ruskej vojny proti Ukrajine. Situáciu zároveň zhoršuje dlhodobý odliv obyvateľov a oslabovanie miestnych ekonomík.
Výbor preto navrhuje vytvoriť samostatnú stratégiu a nový finančný mechanizmus pre východné pohraničné regióny v rámci viacročného finančného rámca EÚ na roky 2028 – 2034. Odporúča tiež zaviesť nové nástroje na podporu konkurencieschopnosti, investovať do dopravy, energetiky a digitálnej infraštruktúry, pripraviť stratégiu na riešenie demografického poklesu a posilniť účasť miestnych samospráv, občianskej spoločnosti a sociálnych partnerov na tvorbe európskych politík.
Spravodajkyňa stanoviska Katrina Zarina uviedla, že výzvy, ktorým tieto regióny čelia, si vyžadujú viac než len čiastkové reformy. Podľa spoluspravodajcu Ionuta Sibiana sú východné pohraničné regióny strategickým aktívom Európskej únie, pretože ich odolnosť priamo ovplyvňuje bezpečnosť, súdržnosť aj dlhodobú prosperitu celej Európy.
Počas plenárnej diskusie členovia EHSV podporili aj väčšiu flexibilitu pravidiel štátnej pomoci, ktorá by umožnila efektívnejšie investície do infraštruktúry, podnikania a zvyšovania odolnosti regiónov. Zároveň zdôraznili, že bezpečnosť nemožno vnímať iba ako otázku obrany, ale aj ako podporu silných komunít, občianskej spoločnosti a sociálnej súdržnosti.
Zdroj: Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV)
Ilustračná fotografia: EHSV
