Pred Svetovým humanitárnym dňom 19. augusta vydala Kaja Kallasová, vysoká predstaviteľka pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku/podpredsedníčka Európskej komisie, a Hadja Lahbibová, komisárka pre rovnosť, pripravenosť a krízové riadenie, toto vyhlásenie:
„Pri príležitosti Svetového humanitárneho dňa si ctíme mimoriadnu odvahu humanitárnych pracovníkov, ktorí sa každodenne prekonávajú pri poskytovaní potravín, vody, prístrešia a zdravotnej starostlivosti ľuďom v zúfalej núdzi. Ich oddanosť – často na miestach, kde sa svet vzdialil – je jedným z najsilnejších prejavov solidarity ľudstva.
Ich odvaha často prichádza za strašnú cenu. Humanitárni pracovníci sú naďalej terčom útokov, únosov a zabíjaní alarmujúcim tempom. Doteraz bolo v roku 2026 zabitých 82 humanitárnych pracovníkov, 39 bolo unesených a 97 zranených. Útoky na humanitárnych pracovníkov, nemocnice a civilné objekty nie sú nehodami, sú porušením medzinárodného humanitárneho práva. Zákon je jasný: ochrana civilného obyvateľstva vrátane humanitárnych pracovníkov nie je dobrovoľná. Beztrestnosť len podnecuje ďalšie zverstvá.
Rozsah globálneho humanitárneho utrpenia je dnes ohromujúci. V Sudáne si jedna z najhorších humanitárnych kríz na svete naďalej vyžiadala životy a vytlačila milióny ľudí, pričom prístup humanitárnej pomoci je bežne blokovaný. V Gaze pokračuje ničenie a utrpenie v katastrofálnom rozsahu. Ruská útočná vojna na Ukrajine vytvorila humanitárne potreby, ktoré sa odrážajú ďaleko za hranicami krajiny, narúšajú potravinové dodávateľské reťazce a tlačia zraniteľné komunity hlbšie do krízy v celej Afrike a na Blízkom východe. Od Afrického rohu po Sahel, od Afganistanu po Mjanmarsko sa humanitárne krízy naďalej rozvíjajú s príliš malou globálnou pozornosťou.
Rozvíjajúce sa technológie radikálne menia vojnu, vytvárajú nové riziká pre civilistov a ďalej testujú dodržiavanie medzinárodného humanitárneho práva. Európska únia je jedným z najväčších darcov humanitárnej pomoci na svete a sme odhodlaní pokračovať v tejto ceste. Samotné financovanie však nestačí. Musíme pokračovať v našej humanitárnej diplomacii, aby sme sa zasadzovali za rýchly, bezpečný a neobmedzený prístup humanitárnej pomoci, aby sa humanitárni pracovníci mohli dostať k tým, ktorí to potrebujú. Každý zabitý humanitárny pracovník nie je len osobnou tragédiou. je to aj zlyhanie medzinárodného spoločenstva pri dodržiavaní jeho najzákladnejších záväzkov.
EÚ prostredníctvom svojho programu rýchlej reakcie na pomoc pracovníkom v oblasti ochrany poskytuje okamžitú podporu miestnym humanitárnym pracovníkom, ktorí sú terčom útokov. Táto podpora je nevyhnutná: na miestnych humanitárnych pracovníkov pripadá 90 % cieľových osôb, pričom im často chýba ochrana, ktorú majú k dispozícii medzinárodní pracovníci. V roku 2025 sa v rámci programu poskytla pomoc 782 humanitárnym pracovníkom v 25 krajinách.
Pozdravujeme každého humanitárneho pracovníka za jeho odvahu a život zachraňujúcu prácu. Humanitárna pomoc je vyjadrením našej spoločnej ľudskosti. EÚ zostáva odhodlaným humanitárnym darcom, pokiaľ budú pretrvávať potreby.“
EuropskeNoviny.sk