Klimatická kríza už dnes ovplyvňuje naše hospodárstvo. Jej dôsledky vidíme v poľnohospodárstve, lesoch, zásobovaní pitnou vodou či pri častejších lesných požiaroch. Dlhé obdobia sucha a vysokých teplôt však začínajú spôsobovať problémy aj v energetike.
Jasným príkladom je Francúzsko, ktoré má veľké množstvo jadrových elektrární. Keď je málo vody, niektoré reaktory musia znižovať výkon, pretože nemajú dostatok vody na chladenie.
Podobný problém sa objavil aj na Dunaji. Maďarsko a Rumunsko museli obmedzovať alebo vypínať niektoré jadrové reaktory, pretože ich nemali čím dostatočne chladiť. Takéto výpadky môžu mať vplyv na dostupnosť elektriny aj na jej cenu.
Slovensko je na jadrovej energii výrazne závislé. Zatiaľ však nemáme rovnaký problém ako Maďarsko a Rumunsko. Naše dve jadrové elektrárne používajú iný spôsob chladenia. Majú chladiace veže, v ktorých sa voda odparuje a časť z nej sa znovu využíva. Preto nie sú až tak závislé od množstva vody v rieke. Ani tento systém však nie je úplne bez problémov. Pri veľmi vysokých teplotách vzduchu chladiace veže fungujú menej účinne. Vtedy môže byť potrebné znížiť výkon elektrárne.
Zatiaľ teda naše jadrové elektrárne dokážu vyrábať elektrinu naplno. Používajú však palivo, ktoré dovážame a ktorého pôvod je spojený s Ruskom. To prináša ďalšie riziko – tentoraz politické a bezpečnostné. Rok 2022 ukázal, že problémy spôsobené geopolitickou situáciou môžu byť pre energetiku rovnako vážne ako problémy spôsobené počasím a klímou.
Slovensko od roku 2022 nerobí dosť na zníženie týchto rizík. Energetiku dostatočne nediverzifikujeme, obnoviteľné zdroje energie rozvíjame pomaly, či najnovšie úplne blokujeme. Zároveň premiér predstavil plán postaviť nový jadrový reaktor, ktorého cena sa odhaduje na 15 miliárd eur, pravdepododne veľmi optimisticky. Ak by sa postavil, jadrová energia by tvorila 80 % slovenskej energetiky.
Tak veľká závislosť od jedného typu zdroja je vysoko riziková. Vysoké teploty a sucho budú v budúcnosti obmedzovať výrobu elektriny nielen v jadrových, ale aj vo vodných elektrárňach – našom druhom najväčšom zdroji. Slovensko potrebuje spoľahlivú a rôznorodú energetiku. Jednoznačne by v nej mali mať väčšie miesto obnoviteľné zdroje, ktoré nie sú tak závislé od vody. Ide najmä o slnečnú energiu, veternú energiu a geotermálnu energiu.
Tieto zdroje by mali dopĺňať úspory energie a jej efektívnejšie využívanie. Práve táto kombinácia môže pomôcť Slovensku zvládnuť problémy spôsobené klimatickou krízou. Ak sa na ne krajina nepripraví, klimatické problémy môžu prerásť z krízy do katastrofy.
Európa v tejto oblasti zatiaľ úplne nestíha, no Slovensko, vďaka Ficovi, úplne prepadá. Raz darmo, ak sa bavíme o budúcnosti v horizonte desaťročí, nie je najlepšie ak o vízii krajiny autoritatívne rozhoduje zostarnutý premiér, ktorému tento časový rámec môže byť a je tak akurát ukradnutý.
Michal Wiezik, europoslanec /PS, RE/.
Chcete byť v obraze? Prihláste sa na bezplatný odber spravodajstva z EÚ 👉 PRIHLÁSENIE.
EuropskeNoviny.sk