EuropskeNoviny.sk
Predstavme si dátové centrum, ktoré umožňuje rozvoj umelej inteligencie a zároveň pomáha vykurovať domácnosti či školu v susedstve. Aj takto môže vyzerať európska digitálna budúcnosť. Technologická investícia môže priniesť úžitok podnikom, verejným službám aj obyvateľom mesta, v ktorom vznikne. Práve takúto ambíciu by mala mať Európa pri budovaní svojho cloudu a umelej inteligencie. Potrebujeme väčšiu výpočtovú kapacitu, silnejších európskych poskytovateľov a menšiu závislosť od rozhodnutí prijímaných mimo Európskej únie. Zároveň však musíme zabezpečiť, aby tento rozvoj rešpektoval naše sociálne a environmentálne hodnoty.
Ako spravodajca stanoviska Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru k aktu o rozvoji cloudových služieb a umelej inteligencie som presvedčený, že tieto ciele sa môžu navzájom posilňovať. Stanovisko, ktoré výbor prijal 23. septembra, podporuje európsku technologickú ambíciu a navrhuje konkrétne zlepšenia jej financovania, udržateľnosti a prínosu pre spoločnosť.
Cloud je dnes súčasťou fungovania podnikov aj verejných inštitúcií. Umožňuje uchovávať údaje, používať softvér a využívať výpočtový výkon na diaľku. Rozhodnutia o tejto infraštruktúre preto ovplyvňujú bezpečnosť údajov, dostupnosť služieb aj schopnosť verejnej správy plniť svoje úlohy. Cieľ do roku 2030 aspoň strojnásobiť kapacitu dátových centier v EÚ je ambiciózny. Musí však mať dôveryhodné finančné krytie. Nemôžeme stanoviť veľký cieľ a predpokladať, že potrebné peniaze sa nájdu v rôznych programoch.
Preto žiadame, aby sa cloudová infraštruktúra a infraštruktúra umelej inteligencie stali chránenou prioritou budúceho viacročného rozpočtu EÚ. Potrebujeme aj prehľad dostupného financovania, aby štáty a investori vedeli, s čím môžu počítať. Európska investičná banka a súkromný kapitál môžu pomôcť vytvoriť stabilné podmienky pre dlhodobé investície.
Samotná výstavba však závislosť Európy nevyrieši. Ak európski poskytovatelia nezískajú zákazníkov, nové kapacity nemusia viesť k posilneniu našej technologickej autonómie. Významnú úlohu preto zohráva verejné obstarávanie. Štát, samosprávy a verejné inštitúcie svojimi nákupmi ovplyvňujú, ktoré technológie sa presadia. Pri hodnotení ponúk by mali primerane oceňovať aj prínos k európskym inováciám, dodávateľským reťazcom a technologickým schopnostiam. Kvalitní európski poskytovatelia potrebujú príležitosť ukázať, čo dokážu.
Platí to aj pre malé a stredné podniky. Orientačný cieľ prideliť im aspoň štvrtinu príslušných zákaziek potrebuje konkrétne opatrenia. Rozdelenie veľkých zákaziek na menšie časti a jednoduchšie podmienky účasti môžu otvoriť trh firmám, ktoré majú kvalitné riešenia, ale nedokážu súťažiť o obrovské kontrakty.
Pre Slovensko je to dôležité. Naše podniky, výskumníci a odborníci potrebujú priestor zapojiť sa do európskeho technologického rozvoja. Verejné investície by mali pomáhať vytvárať takéto príležitosti. Rozvoj dátových centier však prináša aj nároky na elektrinu, vodu a miestnu infraštruktúru. Urýchlenie povoľovania nemôže nahradiť zodpovedné plánovanie. Rýchlejšie pripojenie do siete nevytvorí elektrinu, ktorá v nej chýba. Pred určením oblastí pre zrýchlenú výstavbu preto treba posúdiť vplyvy na zamestnanosť, zdravie, životné prostredie a dostupnosť zdrojov. Energetická efektívnosť, obnoviteľné zdroje, šetrné hospodárenie s vodou a využívanie odpadového tepla by mali byť súčasťou projektov od začiatku.
Ak to miestne podmienky umožňujú, teplo z dátových centier môže pomáhať pri vykurovaní alebo príprave teplej vody. Takéto riešenia dávajú digitálnym investíciám konkrétny spoločenský rozmer. Európa môže práve zodpovedným rozvojom získať konkurenčnú výhodu.
Obyvatelia dotknutých miest a obcí zároveň musia mať možnosť ovplyvniť rozhodnutia. Potrebujú včasné informácie, priestor na pripomienky a odpovede na svoje obavy. Pri trvalej miestnej záťaži treba zvážiť primerané kompenzácie a opatrenia na zmiernenie jej dôsledkov. Zapojenie verejnosti pomáha pripraviť lepšie projekty a budovať dôveru.
Ďalšie riziko je menej viditeľné. Umelá inteligencia môže zrýchľovať prácu a súčasne oslabovať schopnosť ľudí overovať jej výsledky. Úrad môže vybaviť viac prípadov, ale postupne strácať odbornosť potrebnú na kontrolu rozhodnutí. Firma môže automatizovať úlohy začínajúcich pracovníkov, no tým obmedziť príležitosti, v ktorých vyrastajú jej budúci odborníci.
V stanovisku upozorňujeme na tichú eróziu schopností. Výsledky môžu navonok vyzerať dobre, hoci vedomosti a skúsenosti v organizácii postupne ubúdajú. Digitálna suverenita preto zahŕňa aj schopnosť technológie kontrolovať, rozpoznať chybu a zvládnuť výpadok.
Potrebujeme priebežné vzdelávanie pracovníkov a príležitosti pre mladých odborníkov. Na tvorbe vzdelávacích programov by sa mali podieľať zamestnávatelia aj odbory. Sociálni partneri, občianska spoločnosť a spotrebiteľské organizácie majú mať hlas aj pri príprave národných stratégií. Európa musí konať rýchlo, ale úspech nemôžeme merať iba počtom serverov. Rozhodujúce bude, či vybudujeme silnejšie podniky, kvalitné pracovné príležitosti, udržateľnú infraštruktúru a verejné inštitúcie schopné samostatného úsudku. Technologická suverenita má zmysel vtedy, keď posilňuje aj ľudí, ktorí od technológií závisia.
