MMF: Európske ekonomiky musia zrýchliť tempo rastu, alebo obmedziť zadlžovanie

Európske ekonomiky musia buď začať rásť rýchlejším tempom, alebo musia zmierniť rozsah zadlžovania sa, ak chcú udržať svoj dlh na udržateľnej ceste. Uviedol to v piatok Medzinárodný menový fond (MMF). TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.

MMF v najnovšej prognóze predpokladá pre eurozónu tohtoročný rast na úrovni 1,1 % a v budúcom roku mierne zrýchlenie na 1,2 %. Fond tak ponechal v platnosti prognózu z apríla. Čo sa týka inflácie, tento rok ju pre menovú úniu očakáva na úrovni 3,1 %. V ďalších dvoch rokoch počíta s jej zmiernením, v roku 2027 na 2,8 % a roku 2028 na 2,2 %. „Zhruba tri štvrtiny európskych krajín budú potrebovať v strednodobom horizonte kombináciu štrukturálnych reforiem a konsolidačných opatrení na zníženie deficitu v rozsahu zhruba 3,5 % hrubého domáceho produktu (HDP), ak chcú udržať verejný dlh na udržateľnej úrovni,“ uviedol fond. Podľa MMF fiškálna konsolidácia plánovaná v rámci strednodobých fiškálno-štrukturálnych plánov Európskej únie (EÚ) predstavuje v priemere 2 % HDP. To je však v prípade niektorých ekonomík málo, dodal fond, podľa ktorého zhruba štvrtina európskych krajín by mala odštartovať konsolidáciu presahujúcu 5 % HDP. „V takom prípade bude potrebné prehodnotiť rozsah aktivít štátu a posilniť úlohu súkromného sektora,“ uviedol MMF.

Európska komisia zverejnila v máji prognózu, v rámci ktorej očakáva tento rok zvýšenie dlhu Európskej únie na 84,2 % HDP z minuloročnej úrovne 82,8 % HDP. Navyše, na budúci rok počíta s ďalším rastom na 85,3 % HDP. Ešte horší vývoj očakáva v prípade eurozóny, kde by dlh mal tento rok prekročiť 90 % HDP. Európska komisia odhaduje, že dlh dosiahne 90,2 % HDP z minuloročnej úrovne 88,7 % HDP. Na budúci rok by sa mal zvýšiť na 91,7 % HDP. Bez rozsiahlych reforiem a konsolidácie hrozí, že dlh v Európe vzrastie na dvojnásobok súčasnej úrovne, povedal pre Reuters riaditeľ MMF pre Európu Mateusz Szczurek, ktorý poukázal na riziká väčšiny európskych krajín, ako sú starnutie obyvateľstva, zvýšené výdavky na obranu a energetická transformácia. Navyše, v niektorých rýchlejšie rastúcich krajinách strednej Európy môže byť tempo rastu verejného dlhu ešte vyššie, dodal Szczurek.

(TASR)