EuropskeNoviny.sk
Lídri Európskej únie a Kanady budú vo štvrtok a piatok v Montreale hľadať cestu k užšiemu partnerstvu v čase nepredvídateľných krokov amerického prezidenta Donalda Trumpa. Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová pôvodne navrhla Kanadu za prvého pridruženého člena EÚ, ale pre výhrady viacerých členských štátov sa toto označenie do návrhu spoločného vyhlásenia nedostalo. Obe strany napriek tomu chcú prehĺbiť vzájomné vzťahy a vytvoriť priestor na ďalšiu spoluprácu, píše TASR.
Na 21. summite EÚ – Kanada sa zúčastnia predseda Európskej rady António Costa, von der Leyenová a kanadský premiér Mark Carney, tiež viacerí eurokomisári vrátane Maroša Šefčoviča. Návrh o pridruženom členstve Kanady vyvolal výhrady napríklad Nemecka a Francúzska. Obavy sa týkali najmä právneho základu takéhoto štatútu a možných dôsledkov pre vzťahy EÚ s ďalšími krajinami. Najnovší návrh spoločného vyhlásenia zo summitu preto používa miernejšiu formuláciu o „stále užšej spolupráci“.
Slovensko víta konanie summitu a podporuje jeho ciele zamerané na posilnenie ekonomickej, technologickej a bezpečnostnej odolnosti a konkurencieschopnosti vrátane spolupráce v oblasti kritických surovín. V energetike je pre SR osobitne dôležitá spolupráca v sektore jadrovej energie. Uviedlo to Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR v stanovisku pre TASR. „Návrh spomínaného tzv. pridruženého členstva je neexistujúci koncept, ktorý z hľadiska platného primárneho práva EÚ zmluvy neupravujú. Považujeme za dôležité, aby boli vo všetkých prípadoch predovšetkým dodržané existujúce zmluvné právne základy,“ zdôraznilo ministerstvo.
Podľa Fabiana Zuleega z Centra pre európsku politiku (EPC) by sa diskusia mala sústreďovať na konkrétny obsah partnerstva. „Dôležité nie je to, ako ho nazveme, ale čo dosiahne – a či sa stane základom pre širšie spojenectvo krajín s podobnými názormi,“ vyhlásil. Obe strany chcú posilniť spoluprácu v oblasti obchodu, energetiky, obrany a strategických technológií, ako aj v oblasti umelej inteligencie, digitálneho obchodu, výskumu a vzdelávania. Rokovať budú tiež o obrannej spolupráci a Komplexnej hospodárskej a obchodnej dohode (CETA). Predbežne sa uplatňuje od roku 2017, no jej ratifikácia sa však ešte neskončila vo všetkých členských štátoch EÚ.
Rokovania sprevádzajú obavy z možnej reakcie amerického prezidenta Donalda Trumpa na užšiu spoluprácu Bruselu a Ottawy. Niektorí predstavitelia EÚ označujú summit v Montreale za jeden z najdôležitejších v histórii Únie, iní miernia očakávania.
(TASR)
