EuropskeNoviny.sk
Rekordne nízke úrokové miery na dlhopisy niektorých európskych krajín naznačujú, že niečo asi nie je v poriadku. Ešte pred nedávnom v boli v problémoch. Španielske dlhopisy klesli pod 3 %, Talianske dlhopisy sú rovnako v okolí 3 %, čo je rekordne nízka úroveň za ostatných 20 rokov. Vyzerá to, že trh očakáva, že ECB v prípade akýchkoľvek problémov skúpi všetko, čo bude v ponuke na stole. Inak by museli byť investori mierne slepí, pretože ekonomické podmienky sa v týchto krajinách v žiadnom prípade nezmenili.
Svedčí o tom, napr. výška nezamestnanosti, ktorá dosahuje v Španielsku neuveriteľných 25,3 %. Takto rozhodne ekonomické oživenie nevyzerá. Čo sa týka nezamestnanosti, tak celkovo si eurozóna mierne polepšila na úroveň 11,8 %, pričom najnižší počet nezamestnaných zaznamenalo opäť Rakúsko (4,9%), či Nemecko (5,1%).
EU si prostredníctvom ECB a partnerských centrálnych bánk stále len kupuje čas. Pričom zásadné reformy jednotlivé európske štáty ešte len čakajú vzhľadom na fakt znižujúceho sa počtu aktívnych obyvateľov, ktorých nároky na sociálne a zdravotné systému budú len rásť. Nie naopak. A treba pripomenúť, že európske štáty sú už dnes na určitej hrane. Európa má len 7 % obyvateľstva zeme a tvorí až 25 % všetkého globálneho HDP. Nesmieme však zabúdať aj na druhú stránku. Európa míňa až 50% všetkých sociálnych globálnych výdavkov na sociálne programy. Dlhodobo je tento stav neudržateľný.
Čínska ekonomika to môže mať skutočne nahnuté. Po znížení expanzie úverov v ekonomike to vyzerá, že výraznejšie spomalí. Svedčia o tom i parciálne dáta o raste HDPz jednotlivých provincií. A aj tieto čísla niektorí analytici považujú za vymyslené, vzhľadom na nižšiu mieru investícií a spomalený rast priemyselnej produkcie. A v najbližšej dobe nemá byť prečo lepšie. Naznačuje to pokles čínskeho indexu PMI, ktorý je síce stále nad 50 bodov (značí expanziu), avšak výrazne klesá.
O tom, že či má Čína problémy svedčí i to, že mnohí podnikatelia čelia nedostatku kapitálu. A uchyľujú k leasingu zlata. Ten funguje tak, že si podnikateľ požičia zlato z banky, ktoré ihneď predá na burze, kúpi si napákovaný future kontrakt a zvyšok finančných prostriedkov používa na fungovanie biznisu. Po poklese ceny zlata kontrakt uzavrie a zlato vráti.
Zaujímavý biznis avšak značne riskantný model, ktorý poukazuje na problematickú situáciu so získaním likvidity na finančnom trhu v Číne. Tento model je pravdepodobne jednou z príčin toho, prečo má Čína taký apetít po zlate, aký sme videli za ostatný rok. Zároveň tento týždeň unikla nahrávka rozhovoru viceprezidenta Vanke Group (najväčšieho čínskeho developera), ktorý sám tvrdí, že bublina na trhu s nehnuteľnosťami začína praskať.
Ďalší rast cien nehnuteľností je možný podľa jeho názoru len v niekoľkých najprestížnejších mestách v Číne a kapacita výstavby nových projektov sa blíži k nule. Jedinou možnosťou, ktorá by tento trend vedela zvrátiť, by bolo naliatie nového kapitálu na trh, ktorý by spôsobil opätovne len to isté. Zväčšil by bublinu, ktorá praskne. Kríza na realitnom trhu je jedným z najväčších problémov Číny v roku 2014.
Massachusetts Institute of Technology (MIT) plánuje vybudovať prvú bitcoinovú ekonomiku. S týmto nápadom prišli dvaja študenti, ktorí chcú zaviesť platby prostredníctvom BTC v celom študentskom campuse a areáli. Zároveň chcú študovať správanie sa študentov, ktorí platia za poskytované služby prostredníctvom bitcoinov. Sympatický experiment, ktorý môže bitcoinovej ekonomike výrazne pomôcť. Uvidíme, na čo študenti prídu a ako si zaľúbia platby prostredníctvom bitcoinov.
Komentár pripravil Matúš Pošvanc.
