Čo brzdí vysokoškolské vzdelávanie v mnohých krajinách EÚ?

školstvo
PHOTO: Ilustračné Flickr.

Správa Modernizácia vysokoškolského vzdelávania v Európe: prístup k vzdelávaniu, riadne ukončenie štúdia a zamestnateľnosť skúma politiku a prax súvisiacu so skúsenosťami študentov s vysokoškolským vzdelávaním prostredníctvom troch etáp: prístup, táto etapa si vyžaduje znalosť ponuky vysokoškolského vzdelávania, požiadaviek na prijatie a procesu prijímania; pokrok v rámci študijného programu vrátane podpory, ktorá je k dispozícii v prípade, že nastanú problémy; a prechod z vysokoškolského vzdelávania na trh práce.

Program modernizácie európskych systémov vysokoškolského vzdelávania Komisie zdôrazňuje otázky pružných spôsobov zapojenia sa do vysokoškolského vzdelávania; to, ako zabezpečiť účinnosť a efektívnosť vysokoškolského vzdelávania; ako aj otázku vybavenia študentov zručnosťami uplatniteľnými v zamestnaní, aby po ukončení štúdia hladko prešli na trh práce.

Stále len málo krajín využíva informácie zhromaždené v oblasti vysokoškolského vzdelávania na skvalitnenie svojich univerzít a možností štúdia, ktoré ponúkajú študentom. Potvrdzuje to aj správa siete Eurydice, ktorá bola dnes uverejnená. Správa s názvom „Modernizácia vysokoškolského vzdelávania v Európe: prístup k vzdelávaniu, riadne ukončenie štúdia a zamestnateľnosť“ skúma, čo robia vlády a inštitúcie vysokoškolského vzdelávania pre rozšírenie prístupu k vysokoškolskému vzdelávaniu, zvýšenie počtu študentov, ktorí zostanú na škole a riadne ukončia vysokoškolské štúdium, a v záujme poskytovania usmernení pre študentov, ktorí vstupujú na trh práce (zamestnateľnosť).

Prieskumu sa zúčastnilo viac než 30 krajín – všetky členské štáty EÚ okrem Luxemburska a Holandska a tiež Island, Lichtenštajnsko, Čierna Hora, Nórsko a Turecko.

„Vo vysokoškolskom vzdelávaní je potrebné viac vyvíjať jeho slabé stránky. Napríklad chceme podporovať väčšiu rozmanitosť populácie študentov. Univerzity by sa mali snažiť prilákať viac znevýhodnených študentov, najmä ľudí z rodín s nízkymi príjmami, so zdravotným postihnutím, so štatútom migranta alebo s odlišnou etnickou príslušnosťou. Okrem stimulovania väčšej rozmanitosti nám príslušné údaje pomáhajú lepšie posudzovať vplyv politických priorít a zavádzať zmeny, ak sú potrebné. Pri prijímaní rozhodnutí sa musíme uberať smerom k aktívnejšiemu využívaniu údajov a spätnej väzby,“ uviedla Androulla Vassiliouvá, komisárka pre vzdelávanie, kultúru, viacjazyčnosť a mládež.

Zo správy vyplýva, že:

  • Hoci mnohé krajiny zhromažďujú informácie o svojich populáciách študentov, analýza údajov často nie je prepojená na konkrétne ciele (ako napríklad zabezpečenie prístupu znevýhodnených študentov k vysokoškolskému vzdelávaniu) a mnohé krajiny si neuvedomujú, aké rozmanitá je ich populácia študentov (pozri obrázok č. 1).
  • Veľmi málo krajín (BE (fl), IE, FR, LT, MT, PL, FI a UK (Škótsko)) má stanovené ciele na zlepšenie prístupu k vysokoškolskému vzdelávaniu pre ľudí z málo zastúpených skupín, napríklad pochádzajúcich z rodín s nízkymi príjmami.
  • Približne polovica európskych systémov vysokoškolského vzdelávania má preklenovacie programy (pre študentov, ktorí neprichádzajú priamo zo stredných škôl) (BE, CZ, DK, DE, IE, FR, AT, PL, PT, SI, SE, SK, IS, HR) a udeľujú vysokoškolské kredity, ktoré uznávajú hodnotu predchádzajúceho vzdelávania študentov (aj v ES, IT, LI, FI, NO). Z geografického hľadiska vidno jasnú rozdielnosť, pokiaľ ide o opatrenia rozširujúce prístup k vysokoškolskému vzdelávaniu, keďže sú rozšírené predovšetkým na severe a západe Európy.
  • Značný počet krajín systematicky nezaznamenáva ukončenie a/alebo predčasné ukončenie vzdelania. To zahŕňa krajiny, ktoré síce majú politiky zamerané na to, aby študenti zostali na škole a riadne ukončili štúdium, ale viditeľne nedisponujú základnými údajmi na účely analýzy vplyvu týchto politík.
  • Vo väčšine krajín inštitúcie vysokoškolského vzdelávania v záujme zabezpečenia kvality musia predkladať informácie o zamestnateľnosti (napr. miera zamestnanosti ich absolventov, ako rozvíjajú zručnosti potrebné pre ich absolventov pri hľadaní práce). V záujme rozvoja politiky vysokoškolského vzdelávania sú však informácie o ďalšom uplatnení absolventov stále využívané zriedkavo.
  • Využívanie zabezpečenia kvality na podporu kľúčových politických cieľov pre lepší prístup a vyššiu mieru riadne ukončeného štúdia môže pomôcť pri monitorovaní pokroku študentov a identifikovaní, akým spôsobom inštitúcie vysokoškolského vzdelávania (napr. univerzity, vysoké školy) tieto informácie využívajú na spätnú väzbu v rámci cyklu zvyšovania kvality.
Viac..  EÚ a EIB spoločným finančným úsilím podporujú odolnosť ukrajinských univerzít

Sieť Eurydice

Úlohou siete Eurydice je pochopiť a vysvetliť organizáciu rôznych európskych vzdelávacích systémov a spôsob ich práce. Sieť poskytuje opis vnútroštátnych vzdelávacích systémov, komparatívne štúdie venované konkrétnym témam, ukazovatele a štatistiky. Všetky publikácie siete Eurydice sú k dispozícii bezplatne na internetovej stránke Eurydice alebo na požiadanie v tlačenej podobe.

Cieľom práce v rámci siete Eurydice je podpora porozumenia, spolupráce, dôvery a mobility na európskej a medzinárodnej úrovni. Túto sieť tvoria vnútroštátne jednotky nachádzajúce sa v európskych krajinách. Je koordinovaná Výkonnou agentúrou EÚ pre vzdelávanie, audiovizuálny sektor a kultúru.

O ram

Odporúčame pozrieť

gröhling

Sú známe termíny na tohtoročné prijímacie skúšky na osemročné gymnázia

Ministerstvo školstva stanovilo na tohtoročné prijímacie skúšky na 8 ročné gymnázia dva termíny, a to …

Consent choices