EuropskeNoviny.sk
Cyprus zbankrotoval len pred rokom. Teraz hlási, že do konca júna sa vráti na trhy. Ak sa mu podarí predať dlh, aj tu môžeme o chvíľu čakať portugalskú trajektóriu reforiem. Šancu vycítili viacerí. Taliansko má na krku dlh cez 130 % HDP. Miestnym politikom však v míňaní viac vadia fiškálne pravidlá EÚ ako dlh.
Premiér Renzi chce preto strategicky využiť prebiehajúci boj o kreslo prezidenta Európskej komisie. Na stretnutí s Hermanom Van Rompuyom chce dohodnúť barter – podporí Junckera za prezidenta, ak mu zľavia z fiškálnych pravidiel. Voličov treba potešiť!
Možno takýto obchod ani nebude treba. Francúzski a nemeckí ministri hospodárstva podporili iniciatívu Európskej strany socialistov zjemniť fiškálne pravidlá. Podľa návrhu by sa do deficitov nemali rátať výdavky na „rastové investície“ a pracovné miesta. Súkromný sektor asi kapitál míňa na opilecké žúrky, preto ho treba z jeho rúk zobrať a dať do správy úradníkom, ktorí najlepšie vedia, čo je „rastová investícia“.
Nuž, minimálne v oblasti volebných preferencií a účtov na Kajmanoch nemáme o rastový vplyv štátnych investícií pochyby. Európa sa pýši progresívnymi myšlienkami, možno by to chcelo úplne zrušiť to škaredé slovo deficit, a nahradiť ho niečím ako „rastovo-investičný bonus“.
Snahu ovládnuť verejné financie postupne Európa vzdáva, konkurencieschopnosť ekonomiky je ideologický koncept neoliberálnych neokonzervatívcov, ktorí s radosťou prenecháme iným častiam sveta, a ozdravenie finančného sektora dáko porieši ECB, veď majú novú budovu plnú šikovných zamestnancov. Ale bojovať treba. A komisár pre ekonomiku Olli Rehn vie, s kým bude bojovať nastupujúci Európsky parlament. „Daňové podvody, vyhýbanie sa daniam, daňové plánovanie!“ Jediným problémom Európy sú experti na lykožrútov, kebabový stánok s vypnutou pokladnicou a šikovní účtovníci v Starbucks. Zo všetkého ostatného sa už nejako vydaníme.
Francúzsky štát má vraj prevziať dlh dvoch štátnych železničných spoločností
Peniažky potom môžeme rastovo investovať napríklad na Ukrajine – alebo skôr v Rusku, keďže najnovšia pôžička 500 miliónov eur z EÚ sa na ukrajinských účtoch asi dlho neohreje a potečie ďalej na východ. Alebo v Grécku, kde platy meškajú 3-12 mesiacov a tretina z nich sa vypláca v tovare. Prípadne ich môže Brusel poslať francúzskym železničným odborárom, ktorí už šesť dní ochromujú železničnú dopravu v krajine.
Okrem tradičnej požiadavky menej práce – viac pláce majú aj pomerne netradičný dopyt. Francúzsky štát má vraj prevziať 40 miliardový dlh dvoch štátnych železničných spoločností. Áno, sú to tie, ktoré nedávno objednali 2 000 vlakov, čo sa nezmestili na nástupištia.
Do Bruselu posielame aj jednu pochvalu. Po celoeurópskej vlne štrajkov taxikárov proti novým mobilným taxi-aplikáciám sa na Komisiu obrátila španielska vláda, aby s tým niečo urobila (s aplikáciami, nie štrajkami). Komisia, inokedy pripravená regulovať v noci tmu a vo dne slnko, túto požiadavku poslala do hája rýchlym krokom. Jednému by to až divné prišlo…
Venezuela trpí nedostatkom prakticky všetkého spotrebného materiálu
Svet nie je len EÚ a niekedy môžeme byť za našich byrokratov vďační. Dôsledky cenovej kontroly sa vo Venezuele šíria ako mor. Krajina s najväčšími zásobami ropy na svete trpí nedostatkom prakticky všetkého spotrebného materiálu. V posledných týždňoch sú paralyzované už aj nemocnice, kde sú nedostatky rukavíc, či antibiotík. Ani smrť nie je vykúpením. Nedostatky prudko zvýšili ceny truhiel a podnikatelia zo sektora odhadujú, že o dva až tri mesiace už bude nutné vykonávať čas pohrebov bez klasickej rakvy.
Argentína sa pomaly blíži k ďalšiemu bankrotu, keď americký súd zamietol jej snahu všetkých prinútiť veriteľov akceptovať jej podmienky (osekanie dlhu). Táto udalosť sa dá vyložiť rôzne. Aby bola istota, že sa k argentínskym občanom dostane ten správny výklad, vzniklo v júni tzv. Ministerstvo pravdy, alebo presnejšie, Sekretariát pre strategickú koordináciu národných myšlienok.
Škoda peňazí. Veď pravdu má aj tak vždy žena!
Komentár pripravil Martin Vlachynský, INESS.
