V Šarm aš-Šajchu sa 24. až 25. februára uskutočnil vôbec prvý samit Európskej únie a Ligy arabských štátov (LAŠ) za účasti 49 krajín z Ligy arabských štátov a EÚ.
Európsku úniu na samite zastupoval predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker spolu s predsedom Európskej rady Donaldom Tuskom, ktorý samitu predsedal spoločne s egyptským prezidentom Abdulfattáhom as-Sísím.
Pozvaní boli aj vedúci predstavitelia z 28 členských štátov EÚ a 21 krajín Ligy arabských štátov, ako aj generálny tajomník LAŠ. Samitu sa zúčastnila aj vysoká predstaviteľka Európskej únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku/podpredsedníčka Európskej komisie Federica Mogheriniová a komisár pre európsku susedskú politiku a rokovania o rozšírení Johannes Hahn.
„Uvítal by som, keby sme spoločne hájili základné hodnoty dodržiavania ľudských práv a tolerancie. Vzhľadom na našu spoločnú históriu a geografickú blízkosť by sme mali spolupracovať“, uviedol predseda Jean-Claude Juncker na otváracom zasadnutí samitu. „Členské krajiny Ligy arabských štátov a Európskej únie spolu predstavujú 12 % svetovej populácie. To, čo vieme dosiahnuť spoločne, aby sme zabezpečili stabilitu nielen v našich regiónoch, však zaváži oveľa viac než naša demografická váha.“
Lídri sa dohodli aj na spoločnom vyhlásení, v ktorom zosumarizovali rôzne oblasti, o ktorých rokovali.
Euro-arabská spolupráca
EÚ a Liga arabských štátov pri rokovaniach opätovne potvrdili, že kľúčom k spoločným riešeniam spoločných problémov je silnejšia regionálna spolupráca. Znovu vyjadrili ochotu vytvárať nové príležitosti prostredníctvom spolupráce, ktorej jadrom budú ľudia, najmä ženy a mládež. Lídri uznali význam občianskej spoločnosti. Obe strany sa dohodli aj na posilnení hospodárskej spolupráce a zaviazali sa vypracovať konkrétny program najmä v oblasti obchodu, energetiky, vedy, výskumu, technológií, cestovného ruchu, poľnohospodárstva a iných vzájomne prospešných oblastí.
Globálne výzvy
EÚ a arabskí lídri sa zaviazali k multilateralizmu a medzinárodnému systému založenému na medzinárodnom práve. Riešenie globálnych výziev si nevyhnutne vyžaduje intenzívnejšiu spoluprácu medzi EÚ, Ligou arabských štátov, Organizáciou Spojených národov a Africkou úniou. Lídri opakovane vyjadrili plné odhodlanie realizovať všeobecný program trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030. Tieto zásady by mali byť smerodajné pri hľadaní riešení výziev, ktorým spoločne čelíme, akými sú napríklad zmena klímy, dodržiavanie medzinárodného práva v oblasti ľudských práv, nelegálna migrácia, prevádzačstvo a obchodovanie s ľuďmi, ochrana a podpora utečencov a boj proti nenávisti a neznášanlivosti. Lídri spolu hovorili aj o hrozbách pre mier a bezpečnosť, ako sú terorizmus a radikalizácia. Všetky tieto globálne výzvy si vyžadujú koordinovaný postup v súlade s medzinárodným právom.
Regionálne otázky
Ako uviedla vysoká predstaviteľka/podpredsedníčka Mogheriniová, vedúci činitelia konštruktívne, seriózne a dôkladne prediskutovali regionálne otázky, napríklad problematiku mierového procesu na Blízkom východe a nedávneho vývoja v Sýrii, Líbyi a Jemene, a opätovne potvrdili svoj záväzok voči procesom pod záštitou OSN a plnú podporu osobitným vyslancom a predstaviteľom OSN. Znovu potvrdili svoje spoločné stanoviská k blízkovýchodnému mierovému procesu a odhodlanie pre riešenie spočívajúce v existencii dvoch štátov, ktoré vnímajú ako jediný reálny spôsob dosiahnutia spravodlivého, trvalého a všeobecného mieru. Opätovne potvrdili potrebu podpory pre agentúru UNRWA a apelovali na zásadné zlepšenie situácie v pásme Gazy. V súvislosti so Sýriou pripomenuli, že jediným udržateľným riešením je skutočná politická transformácia podľa Ženevského komuniké z roku 2012, a dohodli sa, že svoju politiku voči Sýrii budú vykonávať v súlade s reálnym pokrokom smerom k mierovému politickému urovnaniu. Pokiaľ ide o Líbyu, vyjadrili podporu pre prácu OSN a plnenie líbyjskej politickej dohody z roku 2015 a vyzvali všetkých Líbyjčanov, aby sa v dobrej viere zapojili do úsilia pod vedením OSN. V prípade Jemenu lídri uvítali Štokholmskú dohodu, a najmä prímerie v Hudajde, a vyzvali na zaistenie bezpečného, rýchleho a neobmedzovaného poskytovania humanitárnej pomoci.