EuropskeNoviny.sk
Viac ako 80% obyvateľov EÚ má dnes pripojenie na internet a počet pripojených zariadení rastie závratnou rýchlosťou. Ako sa postarať o čo najväčšiu bezpečnosť?
Už do roku 2020 by mal počet digitálnych interakcií medzi jednotlivými zariadeniami prevýšiť počet interakcií medzi zariadeniami a ľuďmi. Je to sprievodný jav rozvoja internetu vecí. Aktivity kybernetických zločincov sú dnes čoraz komplexnejšie a sofistikovanejšie. Žiadna vláda ani odvetvie sa dnes nedokážu samé postarať sa o kybernetickú bezpečnosť a odvrátiť hrozby.
V utorok 12. marca bude Európsky parlament hlasovať o nových pravidlách, ktoré dostali názov Akt o kybernetickej bezpečnosti EÚ. Jeho cieľom je zvýšiť našu odolnosť voči narastajúcim kybernetickým hrozbám. Ráta s posilnením Európskej agentúry pre bezpečnosť sietí a informácií (ENISA) a vytvorením spoločného certifikačného rámca.
„Chceli sme vyriešiť predovšetkým dve otázky. Prvá z nich sa týka rastúceho počtu útokov na dôležitú infraštruktúru, čo znamená na všetky oblasti nášho života – elektrinu, komunikácie, vodu atď. Druhá z nich sa vzťahuje na rastúci počet zariadení pripojených na internet (internet vecí) a nedôveru užívateľov v ich bezpečnosť a súkromie,“ hovorí nemecká ľudová poslankyňa Angelika Niebler, ktorá mala v parlamente túto legislatívu na starosti.
ENISA by mala byť posilnená nielen finančne ale aj personálne. Okrem toho by sa mala zintenzívniť spolupráca medzi členskými krajinami. V EÚ bude existovať štandardizovaná certifikácia pre IT zariadenia, ktorá bude spočiatku dobrovoľná. No do roku 2023 by mala Európska komisia posúdiť, do akej miery by mala byť povinná.
Dôležité aj aj zvýšiť informovanosť konečných užívateľov. V nedávnom prieskume Eurobarometer sa až 87% respondentov vyjadrilo, že kybernetický zločin považuje za veľkú výzvu pre vnútornú bezpečnosť EÚ. Väčšina sa okrem toho obáva, že by sa mohli stať obeťami. S príchodom novej legislatívy budú mať užívatelia lepšie informácie o tom, ako svoje zariadenia lepšie nakonfigurovať a ako sa o ne starať, vrátane aktualizácií a slabých miest.
„Kybernetický útok WannaCry z roku 2017, ktorý paralyzoval viac ako 200 tisíc IT systémov v celej EÚ, nám ukázal, že na zvýšenie kybernetickej bezpečnosti potrebujeme celoeurópske iniciatívy. S Aktom o kybernetickej bezpečnosti sme tomu položili základy. Európa by už čoskoro mohla byť v oblasti kybernetickej bezpečnosti lídrom,“ dodáva Niebler.
