Eugen Jurzyca: Keď eurofondy nepomáhajú

Eurofondy | V predkrízových časoch nám hrubý domáci produkt rástol roky rekordným tempom. Neboli sme ale sami. Rekordným tempom, hoci väčšinou nie až takým ako u nás, rástol HDP aj v ďalších krajinách, ktoré boli vtedy, rovnako ako my, väčšinou čerstvými členmi Európskej únie. Najmä vďaka otvorenému trhu, reformám a relatívne lacnej pracovnej sile sme tak dobiehali vyspelejšie krajiny najmä zo západu Európy.

Z grafu však vidno, že toto dobiehanie prebiehalo iba v časoch, keď ekonomika fungovala. Kríza znižovanie rozdielov na roky spomalila. Nepomohli ani desiatky miliárd eurofondov nasmerované na dosiahnutie tohto cieľa.

O politike súdržnosti napísal v septembri 2018 vo svojej Osobitnej správa č. 21 Európsky dvor audítorov (EDA):

„Dospeli sme k záveru, že návrh postupov pre výber projektov i samotné procesy napriek dlhodobým zámerom naďalej kladú dôraz na výstupy a čerpanie, a nie na výsledky.“

Ťažko môže Európska únia dosahovať a kontrolovať výsledky dosiahnuté za miliardy eur, ak ich meria nedostatočne alebo ich nemeria vôbec. Čo nám pri posudzovaní žiadostí o eurofondy povie údaj o výstupe, napríklad o počte absolventov vzdelávacích kurzov? Potrebný je predsa údaj napríklad o ich miere zamestnanosti či priemernej mzde. Je síce pekné, že žiadateľ po skončení vzdelávacích kurzov odmeria ich nezamestnanosť – ak vôbec. Ale čo z toho, keď maximálne skonštatuje, že, žiaľ, veľa sa ich zamestnať nepodarilo? Zle nastavený cieľ projektu, teda počet absolventov kurzu, bol predsa splnený, hotovo, peniaze sa minuli. Lenže neefektívne.

Na eurofondy neprispievajú len bohatí

Ak by už pri podávaní žiadosti o projekty boli nastavené dobré pravidlá, dali by sa vybrať a podporiť tie z nich, ktoré naozaj pomôžu. Teda, či sa peniaze ľudí, ktorí na ne prispeli, zhodnotili. Mimochodom, na eurofondy neprispievajú len bohatí Luxemburčania a Nemci, ale aj bohatí a chudobní Slováci. Náš tlak na vyššiu efektívnosť eurofondov nie je teda útokom na projekty financované z eurofondov, ale obrana ľudí, ktorí ich v skutočnosti spolufinancujú.

V EÚ28 dosahujú najbohatšie štáty 5-násobok HDP na obyvateľa (v parite kúpnej sily) oproti najchudobnejším, kým v USA je tento rozdiel približne 2-násobný. Hlavnú príčinu treba iste hľadať v histórii druhej polovice dvadsiateho storočia. Ale ak je kohézna politika Európskej únie nízko efektívna, môže dokonca zbližovanie úrovní oddialiť.

Za najlepší recept na dobiehanie priemeru Európskej únie post socialistickými členskými štátmi preto považujem konkurenčný tlak založený na štrukturálnych reformách, efektívny a štíhly štát a celú Európsku úniu, lepšie podnikateľské prostredie, nízke verejné dlhy. Stačí si porovnať desaťročný vývoj nereformovaného a deficitne financovaného Francúzska s reformovaným a zodpovedne hospodáriacom Nemeckom. Poučný je aj pohľad na skokana desaťročia vo viacerých parametroch – Estónsko.

Autor článku: Eugen Jurzyca – v eurovoľbách 25. mája 2019 kandiduje na 1. mieste.

Vizitka kandidáta

Kandidát do Európskeho parlamentu Eugen Jurzyca je líder kandidátky SaS pre eurovoľby 2019. Eugen Jurzyca je významný slovenský ekonóm a spoluautor návrhu reformy Európskej únie pod názvom “Manifest slovenského eurorealizmu”. Ideálny kandidát na europoslanca do európskeho Výboru pre vnútorný trh, ktorý dokonale rozumie verejným financiám.