EuropskeNoviny.sk
Počas plenárnej debaty poslanci vyzvali štáty EÚ, aby sa dohodli na pravidlách, ktoré by nadnárodným korporáciám ukladali povinnosť zverejňovať zisky a dane za každú krajinu.
Špecifické pravidlá pre veľké nadnárodné korporácie
Návrh z dielne Európskej komisie z roku 2016, ktorý veľkým firmám ukladá povinnosť zverejňovať daňové informácie za každú krajinu, je doteraz zablokovaný v Rade ministrov. Parlament k nemu prijal svoje stanovisko v júli 2017 a je pripravený rokovať o nových pravidlách s vládami členských štátov.
Návrh sa týka veľkých nadnárodných firiem s ročným obratom viac ako 750 miliónov eur. Jeho prijatím by sa im zaviedla povinnosť zverejňovať svoje zisky a dane za každú krajinu, kde pôsobia.
Podobné pravidlá dnes už v EÚ existujú. Firmy však musia spomínané informácie poskytovať len národným daňovým úradom. Poslanci sú názoru, že ak budú musieť tieto informácie uvádzať verejne, zvýši to daňovú transparentnosť a odradí firmy od toho, aby svoje celosvetové zisky prelievali do krajín s nízkym daňovým zaťažením.
Verejnosť má právo vedieť
Počas plenárnej debaty 22. októbra poslanci apelovali na to, že verejnosť má právo vedieť, aké dane platia veľké firmy. „Často neplatia dostatočne vysoké dane, alebo vytvárajú fiktívne konštrukty, aby znížili svoje daňové zaťaženie. Firmy musia byť transparentné v tom, kde zaplatili koľko daní, dlžia to občanom,“ povedala počas debaty rakúska sociálna demokratka Evelyn Regner.
Podľa jej krajana z EPP Othmara Karasa „je to príležitosť posvietiť si na vyhýbanie sa daniam.“ Zároveň pripomenul, že EÚ zaviedla povinnosť podávania správ podľa krajín pre banky, čo sa ukázalo ako veľmi dobrá vec. „Prečo to nechceme zaviesť aj pre nadnárodné firmy? Čo sa snažíme skryť?“ pýtal sa.
Niektorí poslanci hovorili o tom, že chýbajúca transparentnosť v tom, ako veľké korporácie platia dane, škodí malým firmám. „Tento [návrh] neprinesie benefity len daňovým úradom, ale aj miestnym firmám. Mnoho malých a stredných firiem, ktoré sa snažia veľkám firmám konkurovať, nemajú takú výhodu, aby si mohli svoje daňový výdavky rozdeliť medzi viaceré jurisdikcie,“ povedal český poslanec za Renew Ondřej Kovařík.
Členské štáty sa však nevedia dohodnúť na spoločnom stanovisku. Fínska ministerka pre európske záležitosti Tytti Tuppurainen, ktorá sa debaty zúčastnila v mene fínskeho predsedníctva, poslancov ubezpečila, že veci sa dali do pohybu a naplánované sú ďalšie rokovania. Zároveň však dodala, že rada bude potrebovať viac času na to, aby si ujasnila svoje stanovisko.
Rada spochybňuje aj právny základ návrhu komisie. Ministri si kladú otázku, či je tu EÚ vôbec oprávnená konať. Komisia svoj návrh klasifikovala ako tému týkajúcu sa jednotného trhu, čo znamená, že na texte sa budú musieť dohodnúť rada s parlamentom v rámci riadneho legislatívneho postupu. Právny servis rady však argumentuje, že ide o oblasť zdaňovania, kde sa vyžaduje jednohlasný súhlas v rade a parlament je prizvaný len na konzultáciu.
Poslanci však radu veľmi kritizovali za to, že nekoná. Podľa nemeckého poslanca za Zelených Svena Giegolda „vlády stoja v ceste spravodlivému zdaňovaniu a spravodlivej konkurencii.“ „Pre mnohých Európanov je hádankou, prečo existujú daňové raje, kde končia peniaze, ktoré mali byť zaplatené na daniach. Na stole máme už tri roky návrh, ktorý by zvýšil transparentnosť,“ povedal.
