EuropskeNoviny.sk
Budúca poľnohospodárska politika EÚ má byť pružnejšia, udržateľnejšia a odolnejšia voči krízam a má poľnohospodárom umožniť, aby boli aj naďalej zárukou potravinovej bezpečnosti v Únii.
Parlament v piatok schválil svoju vyjednávaciu pozíciu k reforme poľnohospodárskej politiky EÚ na obdobie po roku 2022. Poslanci sú tak pripravení začať rokovania s Radou (ministrov) EÚ.
Smerom k politike dosahovania konkrétnych cieľov
Poslanci podporili zmeny, ktoré by umožnili vo väčšej miere prispôsobiť spoločnú poľnohospodársku politiku potrebám jednotlivých členských štátov. Trvajú však na zachovaní rovnakých podmienok v celej Únii. Vláda každej krajiny EÚ by mala vypracovať vlastný strategický plán, v rámci ktorého zadefinuje, ako chce na svojom území zaistiť dosiahnutie cieľov EÚ v oblasti poľnohospodárstva a rozvoja vidieka. Tieto plány musí schváliť Európska komisia, ktorá bude následne dbať nielen na to, či členské štáty pravidlá EÚ dodržiavajú, ale bude tiež sledovať dosahovanie cieľov z ich strategických plánov.
Podpora ekologickejšieho poľnohospodárstva v EÚ
Ciele národných strategických plánov by mali byť realizované v súlade s Parížskou dohodou o zmene klímy, uvádza sa v schválenom texte.
Parlament posilnil povinné opatrenia súvisiace s ochranou klímy a životného prostredia, ktoré sú nevyhnutnou podmienkou poskytovania priamych platieb. Poslanci navyše presadzujú, aby sa aspoň 35% rozpočtu vyhradeného na rozvoj vidieka vyčlenilo na opatrenia v oblasti životného prostredia a klímy.
Minimálne 30% rozpočtu určeného na priame platby by malo ísť na tzv. ekologické režimy, teda opatrenia zamerané na podporu klímy, životného prostredia a dobrých životných podmienok zvierat. Tieto opatrenia by boli dobrovoľné, ich uplatňovaním by si však poľnohospodári mohli zvýšiť príjmy.
Parlament trvá na tom, aby sa v každom členskom štáte zriadila poradenská služba pre poľnohospodárske podniky. Žiada tiež, aby sa aspoň 30% z finančných prostriedkov EÚ vyčlenených na jej fungovanie v jednotlivých štátoch zameralo na podporu úsilia poľnohospodárov v oblasti boja proti klimatickým zmenám, udržateľného využívania prírodných zdrojov a ochrany biodiverzity.
Podľa poslancov by zároveň členské štáty mali motivovať poľnohospodárov k tomu, aby 10% svojej pôdy upravili spôsobom, ktorý podporuje biodiverzitu. Malo by ísť napríklad o vysádzanie živých plotov a okrasných stromov či zakladanie rybníkov.
Nižšie platby väčším podnikom, podpora malých a mladých farmárov
Poslanci odhlasovali progresívne znižovanie ročných priamych platieb od úrovne 60.000 eur a stanovenie stropu na úrovni 100.000 eur. Členské štáty by však poľnohospodárom mohli umožniť, aby si pred znížením odpočítali od celkovej sumy 50% miezd súvisiacich s poľnohospodárskou činnosťou. Aspoň 6% priamych platieb by mali členské štáty použiť na podporu malých a stredných poľnohospodárov. Ak však tento podiel presiahne 12%, pravidlo progresívneho znižovania priamych platieb pre veľké podniky by sa malo stať v takomto členskom štáte dobrovoľným.
Na podporu mladých poľnohospodárov by členské štáty podľa poslancov mohli vyčleniť aspoň 4% svojich rozpočtov vyhradených na priame platby. Ďalšia podpora pre začínajúcich mladých farmárov by sa podľa poslancov mohla poskytnúť z fondu pre rozvoj vidieka, pričom práve investície mladých poľnohospodárov by mali mať prioritu.
Dotácie EÚ by mali byť vyhradené len pre tých, ktorí sa poľnohospodárskej činnosti venujú aspoň v určitom minimálnom rozsahu, zdôraznili poslanci. Automaticky vylúčené by mali byť osoby, ktoré prevádzkujú letiská, železničné služby, vodárne, realitné služby, trvalé športoviská a rekreačné plochy.
Vegetariánske hamburgery a rezne z tofu: žiada zmena v označovaní
Poslanci zamietli všetky návrhy, ktoré by vyhradili názvy produktov súvisiace s mäsom pre výrobky skutočne obsahujúce mäso. Označovanie produktov rastlinného pôvodu pri ich predaji by sa tak meniť nemalo.
Pomoc poľnohospodárom pri zvládaní kríz
Parlament presadzuje ďalšie opatrenia, ktoré by poľnohospodárom pomohli ľahšie sa vyrovnať s rizikami a prípadnými budúcimi krízami. Poslanci požadujú väčšiu transparentnosť trhu, intervenčnú stratégiu pre každý poľnohospodársky výrobok a výnimku z pravidiel hospodárskej súťaže pre dohody, ktorých cieľom je uplatňovanie prísnejších noriem v oblasti životného prostredia, zdravia zvierat alebo starostlivosti o zvieratá. Poslanci chcú okrem toho pretransformovať ad hoc krízovú rezervu, ktorá má poľnohospodárom pomáhať v situáciách cenovej alebo trhovej nestability, na trvalý nástroj s riadnym rozpočtom.
Prísnejšie sankcie a mechanizmus EÚ na podávanie sťažností
Parlament chce sprísniť sankcie pre tých, ktorí opakovane neplnia požiadavky EÚ, a to napríklad v oblasti životného prostredia či dobrých životných podmienok zvierat. Pre poľnohospodárov by to malo znamenať sankciu vo výške 10% z ich nárokov na priame platby (namiesto súčasných 5%).
Parlament takisto požaduje vytvorenie ad hoc mechanizmu EÚ na podávanie sťažností. Využívať by ho mohli poľnohospodári a príjemcovia podpory na rozvoj vidieka, ktorí sa stali v súvislosti s dotáciami EÚ obeťou nespravodlivého zaobchádzania a vláda ich krajiny nedokázala ich sťažnosť vyriešiť.
Výsledky hlasovania a ďalšie informácie
Uznesenie o strategických plánoch bolo schválené pomerom hlasov 425 (za): 212 (proti): 51 (zdržalo sa hlasovania).
Uznesenie o spoločnej organizácii trhov bolo schválené pomerom hlasov 463 (za): 133 (proti): 92 (zdržalo sa hlasovania).
Uznesenie o financovaní, riadení a monitorovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky bolo schválené pomerom hlasov 434 (za): 185 (proti): 69 (zdržalo sa hlasovania).
Podrobnejšie informácie o schválených textoch sú k dispozícii v samostatnom dokumente.
Vyhlásenia predsedu Výboru EP pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka a parlamentných spravodajcov legislatívnych návrhov sú k dispozícii tu.
Súvislosti
Spoločná poľnohospodárska politika (SPP) bola ustanovená v roku 1962. Posledná reforma SPP prebehla v roku 2013.
Platnosť súčasných pravidiel, ktoré upravujú fungovanie spoločnej poľnohospodárskej politiky Únie, sa končí 31. decembra 2020. SPP by následne mala fungovať na základe prechodných pravidiel, a to až kým sa Parlament a Rada nedohodnú a neschvália reformu poľnohospodárskej politiky EÚ.
Približne 34,5% rozpočtu EÚ, teda 58,12 miliardy eur, bolo v roku 2020 vynaložených na financovanie spoločnej poľnohospodárskej politiky, pričom 70% prostriedkov SPP je vynakladaných na podporu príjmu šiestich až siedmich miliónov farmárov v EÚ.
Reakcie europoslancov: k reforme Spoločnej poľnohospodárskej politiky
Monika Beňová (S/D): Návrh akejkoľvek zmeny spoločnej poľnohospodárskej politiky Európskej únie je vždy citlivou záležitosťou. Za dôležité považujem, aby bola nová poľnohospodárska politika schopná napĺňať potreby a záujmy tak farmárov, ako aj spotrebiteľov. Sústrediť sa musí na zvyšovanie kvality poskytovaných produktov, ich dostupnosť, ako aj odstraňovanie existujúcej byrokratickej a administratívnej záťaže. Zároveň potrebujeme zaistiť vyrovnávanie ekonomického postavenia poľnohospodárov v tzv. starých a nových členských krajinách. Zďaleka však nestačí len dorovnávanie platieb. Musíme aj naďalej otvorene hovoriť o odstraňovaní rôznych druhov netarifných opatrení či o výške štátnej pomoci, ktoré sa líšia a znevýhodňujú tak poľnohospodárov z ekonomicky slabších štátov. Bez toho nie je možné hovoriť o fungujúcom spoločnom trhu.
Eugen Jurzyca (EKR): Považujem za veľmi dobré, že Komisia sa v Spoločnej poľnohospodárskej politike (SPP) začína viac orientovať na výsledky, ktoré majú byť dosiahnuté za vložené peniaze občanov EÚ. Komisia sľubuje aj menej byrokracie. Z materiálov je však zrejmé, že ide skôr o presun byrokratickej záťaže od Komisie do členských štátov, než k jej celkovému zmenšeniu. Osobne to nepovažujem za riešenie problému. Rovnako nepovažujem za správnu snahu poslancov EP udržať na nezníženej úrovni aj financovanie projektov, ktoré sa ukázali ako neefektívne.
Ivan Štefanec (EĽS): Vítam reformu spoločnej poľnohospodárskej politiky, ktorá prišla po dlhých rokoch diskusií a kritiky. Viac prostriedkov bude k dispozícii najmä pre tých. ktorí tvoria chrbtovú kosť nášho poľnohospodárstva, teda pre malých farmárov. Verím, že aj tí slovenskí sa budú vďaka podpore Európskej únie viac rozvíjať a modernizovať svoje hospodárstva.“
Peter Pollák (EĽS): Slovensko je v problematike poľnohospodárstva považované Európskou úniou za krajinu, ktorá v minulosti využívala eurofondy na pochybné projekty. Musíme nastaviť spravodlivú podporu pre poctivých farmárov, ktorých cieľom bude poľnohospodárska produkcia a potravinová sebestačnosť, nie kšefty.
Robert Hajšel (S/D): Previazanie poľnohospodárstva na zelené ciele, zvýšenie sociálnych práv pracujúcich v sektore, pomocné schémy pre mladých ekologických farmárov a štedrejší základný minimálny príjem poľnohospodára, ako aj zastropovanie priamych platieb na 100 tisíc hektárov sme dnes schválili prijatím pozície Európskeho parlamentu k reforme Spoločnej poľnohospodárskej politike. Reforma mohla byť ešte zelenšia a sociálnejšia a aj ja by som privítal väčšiu pomoc menším farmám a ekologicky zmýšľajúcim mladým poľnohospodárom, ako aj ešte výraznejšie posilnenie práv pracujúcich v sektore. Výsledok je ale najvyšším možným kompromisom medzi záujmami farmárov, životného prostredia a potrebou zvýšiť konkurencieschopnosť a odolnosť európskeho poľnohospodárstva. V čase koronakrízy sme si nemohli dovoliť tento návrh reformy odmietnuť. Tých, ktorí sa báli, že zrušíme vegánske hamburgery, môžem upokojiť, že to aj vďaka môjmu hlasu neprešlo.
Martin Hojsík (Obnovme Európu): Po dnešnom hlasovaní to vyzerá, že sa v najbližších rokoch bude smerovanie poľnohospodárstva v EÚ uberať presne opačným smerom od toho moderného. Finálna podoba spoločnej poľnohospodárskej politiky obsahovala 2000 pozmeňovacích návrhov, na ktorých sa ukázala aj sila záujmu lobistických skupín. Ja som hlasoval proti, lebo to množstvo zlých až škodných návrhov a nedostatok dobrých návrhov som nemohol podporiť. Snažil som sa presvedčiť kolegyne a kolegov v Európskom parlamente, aby podporili návrhy, ktoré pomôžu farmárom, spotrebiteľom aj prírode, no žiaľ, nepodarilo sa. Slovenské poľnohospodárstvo potrebuje systém podpory, ktorý podporí hlavne malých a začínajúcich farmárov a nebude dotovať agrobarónov. Potrebujeme podporiť prírode blízke pestovanie ovocia a zeleniny, a nie len veľké monokultúrne polia, a pomôcť farmárom hľadať alternatívy ku pesticídom, ktoré zabíjajú našu biodiverzitu. Napokon by sme mali podporiť aj humánne chovy zvierat namiesto intenzívneho chovu v „továrňach na mäso“. Mali sme šancu podporiť zdravé, a prírode a planéte blízke poľnohospodárstve, no mrzí ma, že sme sa ako únia k tomu dnes nedokázali priblížiť.
Michal Wiezik (EĽS): Plenárne hlasovanie sa nieslo v duchu Reformy SPP (Spoločná poľnohospodárska politika). Už v utorok, kedy sa hlasovalo o kompromisných návrhoch dohodnutých tromi najväčšími frakciami, bolo jasné, že proklamovaná zelená ambícia Reformy, v duchu hlavného smerovania Európskeho ekologického dohovoru sa odkladá na neurčito. Kompromisné návrhy, ktoré definovali základné rámce reformy jednoznačne nastavili reformu smerom uvoľňujúcim podmienky pre čerpanie priamych platieb, a dotácií na obrábanú plochu, a oslabovanie, či obchádzanie opatrení, ktoré by mali zlepšiť situáciu so životným prostredím, biodiverzitou a klimatickou krízou.
V podobe v akej sa dostala reforma do finálneho piatkového hlasovania bolo zrejmé, že až 60% prostriedkov bude viazaných na priame platby, navyše podmienky na ich čerpanie sa úplne uvoľňujú. Priestor pre prírodu, tzv. neproduktívne plochy sa minimalizovali na 5% ornej pôdy, navyše do takýchto plôch sú zarátané aj niektoré kultúry krmovín a dusík viažúcich plodín. Opatrenia na ochranu biodiverzity, zníženie spotreby hnojív, a zachovanie dobrého stavu ekosystémov sa presunuli do pozície dobrovoľnosti a rozhodovania na úrovni členských štátov, ktoré majú garantovanú maximálnu voľnosť. Z textov boli úplne odstránené referencie na dôležité stratégie o ochrane Biodiverzity a Farm2Fork, je tak evidentný rozkol s oficiálnym smerovaním EU, a našimi klimatickými a biodiverzitnými cieľmi.
Podmienky na získanie priamej platby (GAECs) sa môžu nahradiť certifikačnými schémami, ktoré si členský štát ľubovoľne zvolí. Štáty pritom vždy volia cestu najmenšieho odporu a takéto opatrenia sa takmer úplne míňajú účinku.
Podmienky na získanie priamej platby (GAECs) môžu členské štáty aplikovať cez národné ekoschémy a teda vlastne platiť farmárom navrch, namiesto toho, aby toto bolo ako doteraz podmienka na získanie priamej platby.
SPP nemusí k žiadnym cieľom klimatickým alebo biodiverzitným reálne prispievať. Aj vo veci merateľných indikátorov, bola použitá univerzálna výhovorka. Pri vyhodnocovaní dosiahnutých výsledkov sa bude brať do úvahy, že existujú externé vplyvy mimo SPP, ktoré naplneniu bránia. Tento dôvod je univerzálny a univerzálne relevantný.
Znevýhodnené územia budú aspoň zo 40% vynaložených finančných zdrojov prispievať k míňaniu na klímu a ŽP. Pritom obhospodarovanie týchto území, môže byť úplne konvenčné a väzba najmä na klímu je iluzórna. Podotýkam že viac ako 90% územia Luxemburska je kategorizované ako znevýhodnené územie!
