Europoslanec Martin Hojsík (PSRE) zverejnil nasledujúcu reakciu na na vyhlásenie štátneho tajomníka Karola Galeka a konanie ministerstva hospodárstva:
„Moje zverejnené vyjadrenia a obavy z krokov vicepremiéra Sulíka vo štvrtok potvrdilo ministerstvo životného prostredia, ktoré vyhlásilo, že s obavami sleduje iniciatívu Richarda Sulíka a jeho ministerstva. MŽP správne dodáva, že Sulík namiesto „riešenia problému, ponúka nový problém“. Ukazuje sa teda, že konanie vicepremiéra Sulíka neznepokojuje len mňa, odborníkov a aktivistov, ale aj jeho vládnych kolegov.
Musím povedať, že ma reakcia ministerstva hospodárstva ústami štátneho tajomníka Karola Galeka vôbec neprekvapila. Strana SaS dlhodobo nerozumie problematike klimatickej krízy, ani potrebe kritérií pre obnoviteľné zdroje z hľadiska ochrany prírody a klímy. Dokázali to aj tentokrát a namiesto prispenia k zlepšeniu nedostatočných kritérií pre energetické využívanie biomasy sa venujú útokom na politických oponentov, ktorí upozornili na ich konanie.
V liste eurokomisárke, ktorý spolupodpísal Richard Sulík (a Karol Galek obhajuje) otvorene protestovali predstavitelia vlád 10 krajín, žiaľ vrátane vlády SR, proti návrhu mierneho sprísnenia environmentálnych kritérií pre energetické využívanie biomasy. V tomto liste sa uvádza, že súčasná podoba návrhu delegovaného aktu klasifikácie udržateľných investícií údajne marí podporu ďalších investícií do obnoviteľných zdrojov zavedením nových kritérií, ktoré idú omnoho ďalej ako tie, ktoré sú uvedené v smernici EÚ o obnoviteľných zdrojoch energie, s čím nesúhasí ministerstvo hospodárstva. Ďalej v liste zdôraznili, že všetky formy tuhých, plynných a kvapalných bioenergetických palív, ktoré sú stanovené smernicou EÚ o obnoviteľných zdrojoch energie ako udržateľné, musia byť rovnako klasifikované ako udržateľné aj na základe delegovaného aktu o taxonómii, teda sa podľa autorov listu vrátane Richarda Sulíka nesmú ani mierne zlepšiť z hľadiska ochrany prírody a klímy. Avšak súčasné kritériá v smernici o obnoviteľných zdrojoch sú podľa vedcov a organizácií pre ochranu prírody veľmi nedostatočné.
Výpovedné sú vyjadrenia pána Galeka, ktorými sa snaží podkopávanie lepšej ochrany prírody a klímy skrývať za tvrdenia o potrebe zjednocovania európskej legislatívy o investíciách do udržateľných projektov so smernicou o obnoviteľných zdrojoch energie tzv. RED2. Štátny tajomník Galek uviedol, že ministerstvo hospodárstva pod vedením Richarda Sulíka považuje zjednotenie spomínaných legislatív za dôležitý krok pre stabilitu a predvídateľnosť regulačného rámca, čo je kľúčové „pre dlhodobé investície v energetike“. Tým pán Galek vlastne hovorí, že pre ekonomické záujmy skupín profitujúcich zo súčasného neudržateľného energetického využívania biomasy, chce dlhodobo ponechať súčasné nedostatočné kritériá pre jej reguláciu.
Ministerstvo hospodárstva SR preukázateľne podporilo intenzívnejšie využívanie biomasy pre energetické využitie a väčšiu záťaž prírody a klímy.
Doposiaľ platné kritériá pre využívanie drevnej biomasy často umožňovali spaľovanie celých stromov a nadmerné zásahy do prírody, ako sme to mu boli donedávna svedkami aj u nás. Napríklad aj škandinávska Kodaň spaľuje 1,2 milióna ton drevnej biomasy ročne, z čoho až do desať percent dováža zo vzdialených krajín, spravidla Brazílie, ktorej vzácne biotopy sú masívne odlesňované.
Kritériá „udržateľného“ využívania biomasy pre energiu v smernici EÚ o obnoviteľných zdrojoch zahŕňajú podmienky, pri ktorých má biomasa dosiahnuť stanovené percento zníženia emisií skleníkových plynov v porovnaní s fosílnymi palivami. To sa však ľahko mylne interpretuje, že prechod z uhlia na drevo je okamžite a automaticky priaznivý pre klímu,
Čo Slovensko a Európska únia potrebujú je schválenie klimaticky a ekologicky zodpovednej taxonómie zelených investícií, ktorá bude chrániť lesy a klímu lepšie, ako aktuálna legislatíva.
V čom je taxonómia zelených investícií, na ktorej dlhodobo pracujem, prísnejšia než platná smernica EÚ o obnoviteľných zdrojoch? Napríklad aby mohla byť bioenergia kvalifikovaná ako udržateľná investícia, mala by spĺňať mierne prísnejšie kritériá napríklad 80 percentú úsporu emisií skleníkových plynov v porovnaní s fosílnymi palivami oproti 70 percentnej úspore, ktorá sa v súčasnosti vyžaduje pre klasifikáciu bioenergie ako obnoviteľného zdroja, ktorý môže využívať podporu.
Európska legislatíva sa má zjednocovať tak, aby sa realisticky zlepšovala ochrana klímy a prírody a to na základe vedy. Je nezmysel žiadať zjednotenie legislatívy EÚ podľa horšej legislatívy (aktuálna smernica EÚ RED2) a nie podľa lepšieho nového návrhu v taxonómii udržateľných investícií.
Ja som pre environmentálne dôsledné znenie taxonómie udržateľných investícií spravil maximum. Preto ma mrzí, ak sa zástupcovia vlády SR snažia niektoré dôležité kritériá, ktoré by boli krokom vpred, oslabiť.
Naviac sa miernym zlepšením kritérií pre biomasu v energetike v taxonómii vytvárali predpoklady pre jej ďalšie zlepšenie práve v smernici o obnoviteľných zdrojoch a ďalších predpisoch. Naopak, ak ich zablokujeme teraz, o to ťažie sa budú presadzovať aj v novele smernice EÚ o obnoviteľných zdrojoch.“