EuropskeNoviny.sk
V Grónsku sa v utorok konajú predčasné parlamentné voľby. Tie by mali dať odpoveď na otázku, či toto poloautonómne dánske územie umožní medzinárodným spoločnostiam ťažbu takzvaných prvkov vzácnych zemín na tomto riedko osídlenom arktickom ostrove.
Zákonodarcovia sa pomerne rýchlo dohodli na zorganizovaní volieb po tom, ako stredopraví demokrati vo februári opustili grónsku vládu. Jedným z hlavných dôvodov, prečo sa spomenutí demokrati rozhodli odísť z vládnej koalície, boli politické nezhody súvisiace s navrhovaným ťažobným projektom v bani Kvanefjeld v južnom Grónsku. Podporovatelia považujú projekt ťažby uránu a prvkov vzácnych zemín, známych aj ako kovy vzácnych zemín, za potenciálny zdroj pracovných miest a ekonomickej prosperity.
Bývalý grónsky premiér Kim Kielsen dal „zelenú“ majiteľovi bane Greenland Minerals, austrálskej spoločnosti s čínskym pozadím, na začatie činnosti. Jeho nástupca Erik Jensen však s udelením banskej licencie nesúhlasí.
Väčšina z 56-tisícovej populácie Grónska, väčšinou pôvodných obyvateľov Inuitov, je údajne proti projektu, a to predovšetkým z environmentálnych dôvodov.
V bani Kvanefjeld sa podľa odhadov môže nachádzať najväčšie nálezisko prvkov vzácnych zemín na svete mimo územia Číny, ktorá v súčasnosti zastrešuje viac ako 90 % globálnej produkcie. Tieto prvky sa pritom používajú v širokej škále odvetví a výrobkov vrátane smartfónov, veterných turbín, mikročipov, batérií pre elektrické automobily a zbraňových systémov.
