BERLÍN – Nemecko sa po nedeľňajších parlamentných voľbách púšťa do zdanlivo náročného a zdĺhavého procesu zostavovania nového vládneho kabinetu. Najvyšší počet voličov oslovila Sociálnodemokratická strana Nemecka (SPD) s 25,9 % hlasov, kým blok Kresťanskodemokratickej únie Nemecka (CDU) a bavorskej Kresťansko-sociálnej únie (CSU) kancelárky Angely Merkelovej, ktorá po 16 rokoch končí vo funkcii, získal 24,1 % voličov.
Lídri strán v novozvolenom parlamente sa v pondelok stretli, aby zhrnuli volebný výsledok, ktorý hovorí, že Merkelovej blok CDU/CSU zaznamenal najhorší rezultát vo voľbách do Bundestagu, a zdá sa, že vložil kľúče k moci do rúk dvoch opozičných strán.
Peter Pollák: Končiaca Angela Merkel bola stabilným pilierom EÚ
Europoslanec Peter Pollák (OĽaNO/EPP) vnímal končiacu nemeckú kancelárku pozitívne a ako političku, ktorá bola pilierom prinášajúcim prosperitu a stabilitu nielen v Nemecku, ale aj celej EÚ, za čo jej patrí ocenenie. Bola podľa neho skúseným lídrom, ktorý dokázal zvládať aj tie najväčšie krízy a hľadať kompromisy.
Olaf Scholz, odchádzajúci vicekancelár a minister financií, ktorý vytiahol SPD z dlhoročného prepadu, ako aj Armin Laschet, kandidát Merkelovej bloku, si nárokujú na vedenie budúcej vlády. Kto to napokon bude, pravdepodobne ovplyvnia potenciálni koaliční partneri – strana Zelených, ktorá skončila na 3. mieste so 14,8 % hlasov, a strana Slobodní demokrati (FDP), ktorá získala 11,5 % hlasov. Do Bundestagu sa ešte dostala nacionalistická Alternatíva pre Nemecko (AfD), ktorá získala 10,3 % hlasov, s ňou však nikto spolupracovať nechce. Najmenšou stranou v novom parlamente je krajne ľavicová strana Ľavica, hoci získala len 4,9 % hlasov a neprekročila hranicu 5 % potrebnú pre vstup do parlamentu.
Sociálni demokrati obsadili v parlamente 206 kresiel, CDU/CSU 196, Zelení 118, Slobodní demokrati 92, Alternatíva pre Nemecko 83 a Ľavica 39. Jedno miesto v 735-člennom parlamente získal aj Juhošlezvický zväz voličov (SSW), ktorý bude mať zastúpenie prvý raz za desaťročia.
„Voliči to povedali veľmi jasne. Posilnili tri strany – SPD, Zelení a Slobodní demokrati, takže toto je viditeľný mandát, ktorý dali občania tejto krajiny. Tieto tri strany by mali viesť budúcu vládu,“ povedal Scholz.
Ďalšou možnosťou na zostavenie vlády je zopakovanie doterajšej „veľkej koalície“ tvorenej úniou CDU/CSU a sociálnymi demokratmi, ktorá viedla Nemecko počas dvanástich zo 16 rokov Merkelovej vo funkcii kancelárky, akurát s tým rozdielom, že tentoraz by to bolo pod Scholzovým vedením. Na túto kombináciu sa však zdá byť iba slabá vôľa.
Odchádzajúca Merkelovej vláda zostane vo funkcii, kým nezloží sľub jej nástupca, čo môže trvať týždne alebo mesiace. Zelení sa tradične prikláňajú k sociálnym demokratom a FDP zasa k únii CDU/CSU, no nevylúčili, že pôjdu inou cestou.
Podľa Julie Reuschenbachovej, politickej analytičky na univerzite v Bonne, vláda vedená Laschetom „nie je v zásade vylúčená“ a podotýka, že „v konečnom dôsledku sa strany budú musieť, samozrejme, dohodnúť na podstatných veciach“.
(SITA/AP/redakcia).