EuropskeNoviny.sk
Europoslanci v stredu diskutovali so zástupcami štátov EÚ a Európskej komisie o možnostiach, ako zmierniť následky prudkého rastu cien plynu na spotrebiteľov a podniky a prekonať aktuálnu krízu.
Európska únia musí reagovať rýchlo a koordinovane, vyhlásila v úvode rozpravy komisárka pre energetiku Kadri Simson. Vo svojom prejave sa zamerala na dostupné opatrenia, prostredníctvom ktorých môžu členské štáty už teraz pomôcť zraniteľným domácnostiam a malým a stredným podnikom. Oznámila tiež, že Európska komisia do konca roka predloží návrh na reformu trhu s plynom s cieľom zvýšiť jeho odolnosť voči rastu cien.
Vyšetrenie manipulácií, ochrana najzraniteľnejších a spoločný nákup plynu
Poslanci počas rozpravy vyzvali na začatie vyšetrovania, ktoré by malo pomôcť určiť, aký vplyv mali na aktuálny nárast cien manipulácie s trhom zo strany štátnych aj neštátnych aktérov a špekulácie na trhu s uhlíkom. Mnoho zákonodarcov tiež požadovalo okamžité prijatie opatrení na ochranu najzraniteľnejších pred zvyšujúcimi sa účtami za energie. Viacero poslancov sa v rozprave zasadilo za posilnenie kapacít skladovania plynu. Požadovali tiež naštartovanie programov spoločného nákupu plynu, ktoré by mali byť inšpirované nedávnym spoločným obstarávaním vakcín.
Európsku zelenú dohodu, známu tiež ako Európsky ekologický dohovor, je podľa časti poslancov potrebné využiť na zlepšenie energetickej bezpečnosti a posilnenie energetickej nezávislosti. Ďalší zákonodarcovia kritizovali trhový prístup k energetike a špekulácie na trhu, ktoré sú podľa nich spoločne zodpovedné za súčasnú krízu, a vyzvali na stanovenie cenového stropu energií.
Videozáznam celej rozpravy je k dispozícii tu.
Reakcie slovenských poslancov
Monika Beňová (S&D, SK) uviedla: „Vyššie ceny energií sú momentálne realitou v celej Európskej únii. Rozdiel Slovenska oproti iným európskym krajinám je však v tom, že naša vláda energeticky náročným odvetviam priemyslu v porovnaní s ostatnými prakticky nepomáha. Rastúce ceny energií sú pritom už dnes pre viaceré priemyselné podniky na Slovensku likvidačné. Vládni predstavitelia sa bohužiaľ nestihli prebudiť a výsledkom bude, že veľká časť energeticky náročnejších priemyselných podnikov na Slovensku pre ich neschopnosť utlmí, prípadne úplne zastaví výrobu a ľudia prídu o zamestnanie. Stúpajúce ceny za elektrinu a plyn sa negatívne odrazia aj na rozpočtoch domácností. Potrebujeme preto účinné opatrenia, ktoré budú dostatočne pomáhať tak priemyselným výrobcom, ako aj malým spotrebiteľom.“
Vladimír Bilčík (EPP, SK) uviedol: „Príčin rastu energií je viac, ide najmä o štyri hlavné faktory, a to rast ceny plynu, rast ceny emisných povoleniek, rastúci dopyt, ale aj nejednoznačný prechod na obnoviteľné zdroje. Niektoré členské krajiny prijali opatrenia, ktoré by mali ľuďom pomôcť zvýšené ceny zvládnuť, no žiadajú aj celoeurópske riešenie. Komisia zatiaľ neplánuje priamo zakročiť voči rastúcim cenám, ale môže v mnohých ohľadoch pomôcť znížiť ceny spoločným celoeurópskym postupom. Aby na tieto výkyvy nedoplácali tí najchudobnejší spotrebitelia a neprehlbovala sa energetická chudoba, má zmysel prijímať opatrenia najmä na národnej úrovni. Dlhodobé riešenie súvisí s celoeurópskym znížením závislosti na fosílnych palivách a prechodom na obnoviteľné zdroje, ktorých náklady na výrobu zostávajú nízke. Do roku 2030 by sme 55% energie mali vyrábať z obnoviteľných zdrojov. Mali by sme sa aj na Slovensku sústrediť na plnohodnotné využitie európskeho plánu obnovy s cieľom transformovať Slovensko na zelenú ekonomiku.“
Lucia Ďuriš Nicholsonová (RE, SK) uviedla: „Pandémia COVID-19 citeľne zasiahla niektoré skupiny obyvateľstva aj v ekonomickej oblasti. Preto je nutné zabrániť tomu, aby aj vyššie ceny energií túto ich situáciu ďalej zhoršovali, najmä pokiaľ ide o tie najzraniteľnejšie skupiny čeliace energetickej chudobe, osobitne ohrozených v zimných mesiacoch. Rekordné ceny energií preto okrem iného podčiarkujú nevyhnutnosť zabezpečiť, aby prebiehajúce zmeny a ich dopady na sociálnu oblasť a oblasť zamestnanosti boli dostatočne vyvažované podpornými opatreniami, no v neposlednom rade poukazujú i na potrebu budovania väčšej energetickej nezávislosti EÚ. Niektoré členské štáty už avizovali prvé opatrenia v podobe dotácií, fondov či osobitných daní, avšak je nesporné, že toto je výzva, ktorá si vyžaduje komplexnejší prístup a adresnú podporu zo strany štátu a EÚ. V tomto smere bude rovnako dôležité, pokiaľ možno čo najrýchlejšie posúdenie, či rastúce ceny energií sú prechodným javom alebo skôr znakom trvalejšieho problému aj v kontexte energetickej transformácie.“
Robert Hajšel (S&D,SK) uviedol: „Aj keď prechod k obnoviteľným zdrojom energie a zvýšenie energetickej účinnosti je z dlhodobého hľadiska iste najlepším spôsobom ako nielen dekarbonizovať našu ekonomiku, ale aj ako predchádzať takýmto typom kríz a ochráni nás pred cenovými šokmi energií v budúcnosti, túto situáciu musíme riešiť teraz. Vo viacerých kútoch EÚ budú mať už túto zimu ľudia na výber, či zaplatia účty za plyn a elektrinu alebo či si nakúpia lieky alebo sa poriadne najedia. Do tzv. energetickej chudoby môže padnúť až 80 miliónov Európanov. Títo ľudia očakávajú od nás riešenia teraz a hneď a preto navrhujem prijať opatrenia v troch oblastiach: Po prvé – veľké výnosy z obchodovania s emisnými povolenkami sa musia u veľkej časti využiť na boj proti energetickej chudobe. Musíme umožniť štátom, aby tieto výnosy využili na kompenzácie pre najzraniteľnejšie skupiny obyvateľov. Po druhé – musíme znížiť závislosť na dovoze fosílnych palív, najmä zemného plynu a je jedno, z akého zdroja sú, tu nejde len o Rusko. Ak máme nejaký plyn využívať, tak musíme celý plynárensky priemysel ozelenieť a zamerať sa na čistejšiu výrobu vodíka a biometánu. Po tretie – musíme posilniť našu energetickú bezpečnosť, t.j. zvýšiť naše rezervy plynu v zásobníkoch a to aj tým, že to bude priamo požadovať aj od všetkých dodávateľov na našom trhu. Aj keď milióny ľudí pocítia dôsledky tejto krízy citeľne už túto zimu, prakticky ide len o ďalšiu krízu, ktorú prekonáme, ak budeme viac spolupracovať a navzájom sa koordinovať.“ Audio-verzia vyjadrenia poslanca Hajšela je k dispozícii tu, video-nahrávka je k dispozícii tu.
Martin Hojsík (RE, SK) uviedol: „Slovensko (a s ním väčšina Európy) má vážny problém: sme príliš závislí od výkyvov cien ekologicky škodlivých fosílnych palív na svetových trhoch. Čo sa s tým dá robiť? V krátkodobom horizonte musíme zabezpečiť, aby ľudia najviac postihnutí zvyšovaním cien, neprišli o dodávky tepla či energií. Preto sme v Progresívnom Slovensku navrhli zaviesť ročné moratórium na odpájanie domácností od energií. Dlhodobé riešenie sa musí niesť v zvyšovaní energetickej nezávislosti, podpory zelených energií a energetickej efektívnosti. To napríklad znamená nedávať dotácie na plynové kotle (ako presadzuje MŽP), ale dať ľuďom peniaze na splynovacie kotle na drevo a tepelné čerpadlá. Ak nechceme, aby nás krízy ako tá súčasná zastihovali pravidelne, musíme v prechode na zelené energie poriadne pridať. Súčasne musíme zabezpečiť, aby peniaze za emisie išli priamo ľuďom a časť z nich aj na ozelenenie nášho priemyslu.“
Eugen Jurzyca (ECR, SK) uviedol: „Treba odlíšiť riešenia príčin rýchleho rastu cien od zmäkčenia dopadov na citlivé skupiny odberateľov. K príčinám patrí destabilizačný vplyv Covidu, uvoľnené rozpočtové a menové politiky a intenzívnejšia ochrana životného prostredia. Tieto vplyvy sa dajú čiastočne znížiť masovejším očkovaním, nižšími verejnými dlhmi a menej voľnou menovou politikou a zvýšením efektívnosti pri ochrane životného prostredia – minimalizáciou metódy „pokus-omyl“. Zmäkčenie dopadov na citlivé skupiny by mohol dobre zvládnuť príslušný regulačný úrad a zapracovať ho do regulačného rámca. Možné sú ale aj priame transfery, ktoré sme videli v Covide a dokonca aj dočasné zníženie daňových sadzieb. Osobne preferujem prvú možnosť.“
Miriam Lexmann (EPP, SK) uviedla: „Mnohé rodiny a firmy na Slovensku a v Európe sú ťažko finančne skúšané kvôli pandémii a jej následkom. Preto bude dôležité, aby EÚ našla spoločné riešenie rastu cien energií, ktorým aspoň čiastočne pomôže uľahčiť už tak náročnú situáciu množstva ľudí a podnikateľov. Riešením je mix viacerých krokov, vrátane boja proti energetickej chudobe, opatrení v oblasti energetickej účinnosti či využívanie energie z obnoviteľných zdrojov. V KDH vyzývame na energetický samit – okrúhly stôl slovenských odborníkov, členov vládnej koalície i lídrov opozície, aby sme aj doma na Slovensku hľadali zodpovedné a účinne riešenia tejto situácie.“
Peter Pollák (EPP, SK) uviedol: „Zdražovaniu cien energií sa žiaľ nevyhne celá Európa. Dotkne sa to mnohých rodín, malých či stredných podnikateľov, ale aj veľkých firiem, ktorým zo dňa na deň stúpnu náklady, čo priamo spôsobí aj zvýšenie cien tovarov aj služieb každodennej spotreby. Dôvodom zvyšovania cien je okrem iného aj prechod na zelenú ekonomiku, netreba však zabúdať na to, že na Slovensku je zvyšovanie cien aj kvôli tomu, že bývalá vláda Roberta Fica zazmluvnila svojich ekologických dodávateľov energie za vysoké sumy, na ktoré sa my musíme skladať. V každej krajine sa snažia zodpovedné rezorty zmierniť dopady najmä pre najchudobnejších. V Česku je to napríklad energetický šek pre najchudobnejšie domácnosti, pevne verím, že aj ministerstvo hospodárstva, zodpovedné za túto agendu na Slovensku, nájde účinný spôsob ochrany najchudobnejších ľudí. Verím, že zvyšovaniu cien energií zabráni aj legislatívny balíček, opatrenia Európskej únie, ktoré čoskoro predstaví Európska komisia.“
Ivan Štefanec (EPP, SK) uviedol: „Rast cien energií je spôsobený primárne popretŕhaním dodávateľských reťazcov a tiež nedostatkom pracovných síl. Je dôležité, aby si dodávatelia plnili záväzky a dopravovali toľko energie, koľko sa zaviazali. Týka sa to hlavne Ruska, ktoré v poslednom čase neplní svoje záväzky. Dnes viac ako inokedy vidíme, ako je dôležité vybudovať Európsku energetickú úniu.“
Michal Wiezik (EPP, SK) uviedol: „Potrebujeme kriticky prehodnotiť potrebu a spotrebu energie. V mnohých odvetviach energiou priam plytváme, napr. v energetickej efektívnosti budov máme priestor na úsporu až 40% spotrebovanej energie. Stúpajúce ceny energií by však nemali našu vládu paralyzovať, ale povzbudiť, aby prešla rýchlejšie na využívanie obnoviteľných zdrojov energie. Zároveň treba zabezpečiť, aby zelená energia bola dostupná pre každého, je potrebné modernizovať a aktualizovať nielen zdroje energie, ale aj zodpovedajúcu infraštruktúru. Rovnako však nesmieme zabudnúť na to, že koncová cena energie nie je jediným ukazovateľom dôležitým pri jej posudzovaní. Pri dôslednom posúdení vplyvu na klímu sa hlavne relatívne lacné varianty ako zemný plyn a biomasa javia problematické.“
