EuropskeNoviny.sk
Slovenská republika znížila do roku 2020 celkové emisie skleníkových plynov o 46 % v porovnaní s rokom 1990. Napriek tomu je emisná náročnosť priemyslu enormne vysoká. Slovensko je v tomto smere šiesta najhoršia krajina v rámci celej EÚ. O tom, akým spôsobom by sa mal priemysel vydať na dosiahnutie uhlíkovej neutrality, diskutoval dnes minister životného prostredia Ján Budaj spoločne s predsedom vlády SR Eduardom Hegerom, generálnou riaditeľkou sekcie plánu obnovy na Úrade vlády SR Líviou Vašákovou a tiež odborníkmi a zástupcami priemyslu na Stredoeurópskej energetickej konferencii v Bratislave.
Podiel emisií z priemyslu na celkových emisiách Slovenska bol podľa údajov z roku 2018 na úrovni 41 %, zatiaľ čo európsky priemer je priepastne nižší a zostáva na úrovni 21 %. Podľa vyjadrení ministra životného prostredia Jána Budaja je dôležité, aby si priemyselné podniky osvojili myšlienku, že investície do inovácií a modernizácie nie sú len nákladné opatrenia, ale generujú aj ďalšie zisky.
Predseda vlády SR Eduard Heger v tejto súvislosti doplnil, že priemysel je kostrou slovenskej ekonomiky. „Investície do dekarbonizácie priemyslu plnia najvyššie dve priority z Plánu obnovy a odolnosti Slovenska, a to jednak z hľadiska ochrany životného prostredia a tiež z hľadiska udržateľnosti a životaschopnosti priemyslu na Slovensku,“ zdôraznil Eduard Heger.
Podľa slov ministra životného prostredia Jána Budaja musí štát zjednodušiť administratívne postupy na čerpanie dotácií v prospech inovácií a nových technológií. Väčšiu mieru ambícií však musí ukázať tiež súkromný sektor. „V dôsledku chybných rozhodnutí predchádzajúcich vlád vyčerpalo Slovensko v poslednom programovom období z Európskych štrukturálnych a investičných fondov len 32 % z prostriedkov, ktoré mu boli k dispozícií. Práve investície do inovácií a technológií sú kľúčom, ako zmieniť klimatickú krízu a zároveň pomôcť priemyslu,“ podčiarkol minister Budaj.
Ministerstvo životného prostredia (MŽP) sa zameriava nielen na koncepčné strategické dokumenty, akým je napríklad Nízkouhlíková stratégia rozvoja SR do roku 2030, ale predovšetkým podporuje 2 kľúčové finančné nástroje, ktoré pomôžu slovenskému priemyslu splniť dekarbonizačné ciele. Ide o Plán obnovy a odolnosti SR, kde je na dekarbonizáciu priemyslu vyčlenených cca 350 mil. eur a Modernizačný fond, ktorý umožní využiť 1,5 mld. eur na transformáciu priemyslu do roku 2030. Priemyslu a energetike na Slovensku pomôže v tomto roku aj Environmentálny fond, a to sumou 11 mil. eur, čo je nárast o 175 % oproti roku 2020, kedy bola podpora na úrovni 4 mil. eur.
