Plynovod Nord Stream 2, ktorý popod Baltské more spája Rusko a Nemecko, by mal zdvojnásobiť dodávky plynu. Obchádza pritom Ukrajinu, ktorá sa spolieha na príjmy za tranzit prostredníctvom existujúcich sietí a zároveň čelí hrozbám zo strany Ruska. Výstavba plynovodu dlhého 1 225 kilometrov trvala päť rokov a stála asi 11 miliárd dolárov. Zatiaľ ho však neuviedli do prevádzky, pretože regulačné úrady v novembri konštatovali, že nie je v súlade s nemeckými zákonmi a preto jeho schválenie odložili.
V prípade, ak Rusko napadne Ukrajinu, plynovod Nord Stream 2 nebude uvedený do prevádzky. Vyhlásil to pred niekoľkými dňami aj americký prezident Joe Biden po rokovaniach s nemeckým kancelárom Olafom Scholzom. Ak ruské tanky a ruskí vojaci opäť prekročia hranice Ukrajiny, žiaden Nord Stream 2 nebude, ukončíme to, povedal Biden. Scholz zdôraznil, že v otázke možných sankcií uprednostňuje menej jednoznačný postoj, aby sa dalo na Rusko tlačiť v záujme deeskalácie krízy. Je potrebné, aby Rusko pochopilo, že sa môže stať niečo oveľa väčšie ako to, s čím možno samo počítalo, uviedol nemecký kancelár.
Rusko v uplynulých týždňoch zhromaždilo na ukrajinských hraniciach asi 100-tisíc vojakov, čo vyvolalo obavy, že sa chystá na inváziu. Moskva tieto zámery popiera a stanovila si sériu požiadaviek, ktoré podľa nej zvýšia bezpečnosť v Európe.
(redakcia/SITA).