EuropskeNoviny.sk
Ruská vojenská agresia voči Ukrajine naďalej negatívne ovplyvňuje hospodárstvo EÚ a v porovnaní s jarnou prognózou ho smeruje na cestu nižšieho rastu a vyššej inflácie. V (priebežnej) hospodárskej prognóze z leta 2022 sa predpokladá, že hospodárstvo EÚ zaznamená v roku 2022 rast na úrovni 2,7 % a v roku 2023 na úrovni 1,5 %. V eurozóne sa očakáva rast na úrovni 2,6 % v roku 2022, pričom v roku 2023 sa predpokladá jeho spomalenie na 1,4 %. Priemerná ročná inflácia dosiahne podľa očakávaní vrchol v roku 2022 na úrovni 7,6 % v eurozóne a 8,3 % v EÚ (historicky najvyššie úrovne), a následne v roku 2023 klesne na 4,0 %, resp. 4,6 %.
Otrasy vyvolané vojnou majú negatívny vplyv na rast
Mnohé z negatívnych rizík uvádzaných v prognóze z jari 2022 sa naplnili. Invázia Ruska na Ukrajinu vyvinula ďalší tlak na zvyšovanie cien energií a potravinových komodít. Tieto faktory zvyšujú globálne inflačné tlaky, znižujú kúpnu silu domácností a vyvolávajú rýchlejšie reakcie menovej politiky, než sa pôvodne predpokladalo. Pokračujúce spomaľovanie rastu v USA znásobuje negatívny hospodársky vplyv prísnej tzv. „zero-COVID“ politiky Číny (nulový počet prípadov ochorenia COVID-19).
Hospodárstvo EÚ je naďalej obzvlášť zraniteľné voči vývoju na trhoch s energiou vzhľadom na svoju vysokú závislosť od ruských fosílnych palív, pričom oslabovanie globálneho rastu navyše znižuje vonkajší dopyt. Dynamika, ktorá sa dosiahla pri minuloročnom oživení, a o niečo silnejší než očakávaný prvý štvrťrok potiahnu ročnú mieru rastu v roku 2022. Napriek sľubnej letnej turistickej sezóne sa predpokladá, že hospodárska aktivita bude v zostávajúcej časti roka utlmená. Očakáva sa, že v roku 2023 sa vďaka odolnému trhu práce, zmierneniu inflácie, podpore z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a stále veľkému objemu nadmerných úspor zvýši tempo štvrťročného hospodárskeho rastu. Celkovo má hospodárstvo EÚ naďalej rásť, ale výrazne pomalším tempom, než sa predpovedalo v prognóze z jari 2022.
Pre Slovensko je výhľad nasledovný (prvý riadok označuje rast HDP, druhý riadok infláciu):
Očakáva sa, že rekordne vysoká inflácia sa v roku 2023 zmierni
Celková inflácia do júna zaznamenala rekordne vysoké hodnoty, keďže ceny energií a potravín naďalej rástli a cenové tlaky sa rozšírili na služby a iné tovary. Inflácia v eurozóne v druhom štvrťroku 2022 výrazne vzrástla zo 7,4 % v marci (medziročne) na novú historickú úroveň 8,6 % v júni. V EÚ bol nárast ešte výraznejší – inflácia poskočila o celý percentuálny bod zo 7,8 % v marci na 8,8 % v máji.
Prognóza inflácie bola v porovnaní s jarnou prognózou výrazne upravená smerom nahor. Okrem výrazného zvýšenia cien v druhom štvrťroku sa ďalší nárast cien plynu v Európe prenesie na spotrebiteľov aj cez ceny elektrickej energie. Predpokladá sa, že inflácia v eurozóne dosiahne vrchol na úrovni 8,4 % (medziročne) v treťom štvrťroku 2022 a od toho momentu bude postupne klesať a v poslednom štvrťroku 2023 klesne pod 3 % tak v eurozóne, ako aj v EÚ, keďže začne dochádzať k postupnému uvoľňovaniu tlakov vyplývajúcich z obmedzenia ponuky a cien komodít.
Riziká sú naďalej vysoké a súvisia s vojnou
Riziká ohrozujúce prognózu hospodárskej aktivity a infláciu vo veľkej miere závisia od vývoja vojny, a najmä od jej dôsledkov na dodávky plynu do Európy. Nové zvyšovanie cien plynu by mohlo ďalej dvíhať infláciu a spomaliť rast. Druhotné vedľajšie účinky by zase mohli zosilniť inflačné sily a viesť k výraznejšiemu sprísňovaniu finančných podmienok, čo by nielen negatívne ovplyvnilo rast, ale prinieslo by aj zvýšené riziká pre finančnú stabilitu. Nemožno vylúčiť možnosť, že návrat pandémie v EÚ opäť naruší hospodárstvo.
Na druhej strane by sa mohli zintenzívniť nedávne tendencie poklesu cien ropy a iných komodít, čo by viedlo k rýchlejšiemu utlmeniu inflácie, než sa predpovedá v súčasnosti. Vďaka silnému trhu práce by súkromná spotreba navyše mohla byť odolnejšia voči zvyšovaniu cien, ak by domácnosti využívali viac svojich akumulovaných úspor.
Členovia kolégia sa v tejto súvislosti vyjadrili takto:
Valdis Dombrovskis, výkonný podpredseda pre hospodárstvo, ktoré pracuje v prospech ľudí: „Vojna Ruska proti Ukrajine aj naďalej zásadným spôsobom zneisťuje situáciu v Európe i naše hospodárstvo. Čelíme výzvam na viacerých frontoch, počnúc rastúcimi cenami energie a potravín až po veľmi neisté globálne vyhliadky. Máme šťastie, že naša východisková pozícia je silná, keďže po prekonaní predchádzajúcej krízy sme zaznamenali návrat k solídnemu rastu. Hospodársky rast sa v druhej polovici tohto roka výrazne spomalí, ale v roku 2023 sa zotaví. Vzhľadom na vysokú infláciu a sprísnenie podmienok financovania bude dôležité nájsť správnu rovnováhu medzi prechodom na obozretnejšie zámery fiškálnej politiky a ochranou najzraniteľnejších osôb. Zároveň by sme mali znížiť svoju závislosť od ruských fosílnych palív.“
Paolo Gentiloni, komisár pre hospodárstvo: „Nevyprovokovaná invázia Ruska na Ukrajinu naďalej výrazne narúša celé svetové hospodárstvo. Kroky, ktoré podniká Moskva, narúšajú dodávky energie a obilia, zvyšujú ceny a oslabujú dôveru. Dynamika opätovného otvorenia našich hospodárstiev podporí v Európe ročný rast v roku 2022, ale na rok 2023 sme museli výrazne upraviť svoju prognózu smerom nadol. V súčasnosti sa očakáva, že rekordne vysoká inflácia dosiahne vrchol koncom tohto roka a postupne klesne v roku 2023. Vzhľadom na to, že samotná vojna, ako aj spoľahlivosť dodávok plynu predstavujú veľkú neznámu, sa s touto prognózou viaže vysoká miera neistoty a riziká horšieho vývoja. Ak máme tieto rozbúrené vody preplávať, Európa musí preukázať vodcovstvo, pričom naše politiky sa musia vyznačovať troma charakteristickými znakmi: solidarita, udržateľnosť a bezpečnosť.“
Súvislosti
V letnej hospodárskej prognóze 2022 sa aktualizuje jarná hospodárska prognóza 2022, ktorá bola predložená v máji 2022 a ktorá bola zameraná na vývoj HDP a inflácie vo všetkých členských štátoch EÚ.
Táto prognóza vychádza zo súboru technických predpokladov týkajúcich sa výmenných kurzov, úrokových sadzieb a cien komodít s koncovým dátumom 30. júna. Pri všetkých ďalších vstupných údajoch vrátane predpokladov týkajúcich sa vládnych politík sa v tejto prognóze zohľadňujú informácie, ktoré boli dostupné k 5. júlu.
Európska komisia každoročne uverejňuje dve súhrnné prognózy (jarnú a jesennú) a dve priebežné prognózy (zimnú a letnú). Priebežné prognózy zahŕňajú ročné a štvrťročné údaje o HDP a inflácii za bežný rok a na nasledujúci rok, pričom ide o údaje za všetky členské štáty, ako aj súhrnné údaje za celú EÚ a eurozónu.
Ďalšou prognózou Európskej komisie bude jesenná hospodárska prognóza 2022, ktorej uverejnenie je naplánované na november 2022.
