Ministri EÚ zodpovední za konkurencieschopnosť diskutovali o financovaní výskumu a inovácií v Európe

Ministri EÚ zodpovední za konkurencieschopnosť na neformálnom zasadnutí diskutovali o financovaní výskumu a inovácií v Európe, ale aj o pomoci Ukrajine. Slovensko na stretnutí reprezentoval štátny tajomník pre vedu, výskum a vysoké školstvo Ľudovít Paulis. Na stretnutí v Prahe sa neformálna rada COMPET venovala aj synergickým efektom financovania výskumných aktivít z národných zdrojov a európskych grantov. V tlačovej správe to uvádza rezort školstva.

Pre Slovensko je veľmi významná synergia medzi kohéznymi fondmi a rámcovým programom EÚ pre výskum a inovácie Horizont Európa. Paulis uviedol, že na Slovensku je ohľadom implementácie synergií požiadavka na zmiernenie administratívnej záťaže. Prioritou by tiež malo byť zlaďovanie pravidiel medzi európskymi štrukturálnymi fondmi, Horizontom Európa a Plánom obnovy a odolnosti SR.

Diskusie sa týkali aj opatrení v oblasti výskumu a inovácií, ktoré Európska komisia a členské štáty, prijali v reakcii na ruskú vojenskú agresiu na Ukrajine. Slovenské univerzity i výskumné inštitúcie aktívne podporujú ukrajinských kolegov, a to i za podpory slovenskej vlády. Slovensko tiež rozšírilo bilaterálnu spoluprácu s ukrajinskými partnermi a zjednodušilo administratívne procesy týkajúce sa ukrajinských inštitúcií. Paulis ako príklad úspešnej spolupráce s Ukrajinou uviedol Európsku stratégiu pre dunajský región. Ukrajina mala v roku 2022 zastávať post predsedníckej krajiny, avšak z dôvodu vojenského konfliktu museli tieto záväzky prevziať Slovensko a Slovinsko. Aj výročné fórum sa bude konať v Košiciach namiesto Kyjeva.

Paulis by však uvítal výraznejšiu podporu Európskej komisie pri témach spoločných infraštruktúr ako sú CERN alebo XFEL. „S Ruskom a ich štátnymi entitami sme akúkoľvek spoluprácu na bilaterálnej úrovni ukončili, podobne ako to urobili aj ostatné európske krajiny, problematická ostáva téma spolupráce v spoločných infraštruktúrach, nimi sú napríklad CERN alebo XFEL,“ uviedol. Rozličné riešenia by mohli mať finančné dopady na členské štáty, napríklad ak by bolo potrebné odkúpiť podiely ruských inštitúcii. Preto by podľa Paulisa bolo dobré zvážiť aktívnejšiu úlohu Európskej komisie v týchto infraštruktúrach.

(SITA)