EuropskeNoviny.sk
Na dnešnom rokovaní mimoriadnej Rady ministrov pre energetiku bola ministrami krajín Európskej únie (EÚ) dosiahnutá politická dohoda o návrhu Európskej komisie (EK), ktorý zavádza mechanizmus pre znižovanie spotreby plynu a dosiahnutie úspory na úrovni 15 %. Slovenskej delegácii na čele s ministrom hospodárstva a podpredsedom vlády Richardom Sulíkom sa podarilo v spolupráci s českým predsedníctvom vyjednať niekoľko výnimiek prospešných pre Slovensko. Úspory sa nedotknú priemyslu, rovnako sa pre Slovensko použije výhodnejšie referenčné obdobie, kedy namiesto priemeru z posledných 5 rokov bude referenčným obdobím len posledný rok a zohľadní sa najmä naplnenosť zásobníkov.
Rezort hospodárstva zdôrazňuje, že práve v súvislosti so zásobami je Slovensko v značne výhodnom postavení, kedy štátny SPP v spolupráci s ministerstvom hospodárstva už od februára vtláča maximálne množstvá plynu do zásobníkov. Výsledkom je, že zatiaľ čo priemerná spotreba plynu v ôsmich mesiacoch od augusta do marca za posledných 5 rokov činila 3,674 miliardy metrov kubických, tento rok (od 1.8. 2022 do 31.3. 2023) je spotreba stanovená v zmysle dnes dosiahnutej dohody a po zohľadnení požadovaných úspor na 3,874 miliardy metrov kubických, čiže o 200 miliónov kubických metrov viac. „Toto bolo pri vyjednávaní pre mňa kľúčové, že sa podarilo odvrátiť hrozbu poškodenia slovenského priemyslu“, uviedol minister hospodárstva Richard Sulík.
Mechanizmus pre povinné úspory bude využitý len po vyhlásení stavu pohotovosti piatimi krajinami EÚ a po schválení Radou. Členské štáty sa po vyhlásení takejto pohotovosti zaväzujú dosiahnuť 85 % spotreby z vopred určeného referenčného obdobia. Nariadenie pritom zohľadňuje aj mieru naplnenia zásobníkov a do povinnosti úspor nezahrňuje kritický priemysel (chemický, hutnícky a pod.). Zároveň zohľadňuje aj nárast spotreby počas obdobia po pandémii.
Minister hospodárstva Richard Sulík tiež vo svojom vystúpení zdôraznil význam spoločného postupu krajín EÚ. Upozornil zároveň na potrebu zohľadnenia potrieb priemyslu a využitia všetkých dostupných zdrojov na zabezpečenie dodávok energií do krajín EÚ a jej susedov, a to vrátane potreby zabezpečenia takého režimu sankcií, ktorý umožní zásobovanie Ukrajiny. Ako taktiež uviedol, v rámci EÚ nie je pritom možné ignorovať žiadne zdroje energie, vrátane jadrovej energie. Opakovane taktiež vyzval na pozastavenie súčasného režimu na obchodovanie s emisnými povolenkami, ktorý má negatívny vplyv na ceny elektriny a tepla.
(SITA)
