EuropskeNoviny.sk
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen predniesla Európskemu parlamentu správu o stave Únie, v ktorej zhodnotila prácu Komisie za minulý rok a tiež načrtla jej budúce smerovanie. Podľa europoslanca a vedúceho slovenskej delegácie pri Európskej ľudovej strane Ivana Štefanca (KDH) bola práca Komisie v minulom roku poznačená turbulentným obdobím, ktorému sa nevyhneme ani tento rok. Pripomenul, že popri veľkých témach ako energetika, či Ukrajina, potrebujeme pokračovať v procese digitalizácie a revitalizácie Európy z plánu obnovy.
„Máme pred sebou náročnú etapu v ktorej bude potrebné zabezpečiť dostatočné množstvo energií za primerané ceny, naďalej obmedzovať energetickú závislosť na Rusku a nezabudnúť popri tom na pomoc Ukrajine a náš plán obnovy. Špeciálnu pozornosť budem venovať téme digitalizácie a pomoci malým a stredným podnikateľom,“ hovorí Štefanec.
Celý prejav predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej o stave Únie 2022:
ÚVOD
Vážená pani predsedníčka, vážené poslankyne, vážení poslanci, milí Európania,
ešte nikdy v histórii sa nestalo, aby Parlament diskutoval o stave našej Únie v časoch, keď na európskej pôde zúri vojna.
Všetci si dobre pamätáme to osudné ráno koncom februára.
Európania v celej Únii sa vtedy prebudili zdesení tým, čoho boli svedkom. Otrasení opätovným a nemilosrdným návratom zla. Vydesení správami o kvíliacich sirénach a hrubou brutalitou vojny.
Od tej chvíle sa však celý kontinent zomkol vo vzájomnej solidarite.
Na hraničných priechodoch, na ktorých utečenci našli útočisko. Na našich uliciach, ktoré zaplavili ukrajinské vlajky. V školských triedach, kde si ukrajinské deti našli nových priateľov.
V tom momente sa Európania ani neskryli, ani nezaváhali.
Našli odvahu urobiť správnu vec.
A od tej chvíle sa naša Únia ako celok zhostila úlohy, ktorá jej pripadla.
Keď pred pätnástimi rokmi udrela finančná kríza, trvalo nám niekoľko rokov, kým sme našli trvalé riešenia.
O desať rokov neskôr, keď nás zasiahla globálna pandémia, nám to trvalo len niekoľko týždňov.
No tento rok bola naša reakcia jednotná, rozhodná a okamžitá hneď po tom, ako ruské jednotky prekročili hranice na Ukrajinu.
A na to by sme mali byť hrdí.
Opäť sa raz ukázala vnútorná sila Európy.
Všetku túto silu budeme ešte potrebovať. Nasledujúce mesiace nebudú ľahké. Či už ide o rodiny, ktoré ledva vyžijú od výplaty k výplate, alebo podniky, ktoré musia robiť neľahké rozhodnutia o svojej budúcnosti.
Povedzme to na rovinu: v hre je veľmi veľa. Nielen pre Ukrajinu, ale aj pre celú Európu a celý svet.
A budú to na nás skúšať. Budú to na nás skúšať tí, ktorí chcú zneužiť každý jeden rozkol medzi nami.
Nejde tu len o vojnu, ktorú Rusko rozpútalo proti Ukrajine.
Je to vojna o naše energie, vojna o naše hospodárstvo, vojna o naše hodnoty a vojna o našu budúcnosť.
Stoja tu proti sebe autokracia a demokracia.
A ja tu dnes pred vami stojím s presvedčením, že ak budeme odvážni a solidárni, Putin prehrá a Európa zvíťazí.
ODVAHA STÁŤ BOK PO BOKU S NAŠIMI HRDINAMI
Vážené poslankyne, vážení poslanci,
v dnešnom svete sa synonymom odvahy stala Ukrajina.
Odvaha má tvár – je to tvár ukrajinských mužov a žien, ktorí sa postavili ruskej agresii.
Spomínam si na jeden konkrétny moment v prvých týždňoch invázie. Keď prvá dáma Ukrajiny Olena Zelenská zhromaždila rodičov ukrajinských detí, ktoré o život pripravil agresor.
Stovky rodín, pre ktoré sa vojna nikdy neskončí a pre ktoré život už nikdy nebude taký, aký bol predtým.
Boli sme svedkami toho, ako prvá dáma vedie tichý zástup žiaľom zlomených matiek a otcov, ktorí vešajú drobné zvonce na stromy, jeden za každé padlé dieťa.
Zvonce, ktoré budú odteraz naveky vekov znieť vo vetre, tak ako nevinné obete tejto vojny budú odteraz naveky žiť v našej pamäti.
A dnes je tu s nami!
Drahá Olena, postaviť sa Putinovej krutosti si vyžadovalo nesmiernu odvahu.
No vy ste tú odvahu preukázali.
A povstal národ hrdinov.
Ukrajina je dnes silná, pretože celá krajina bojuje o každú ulicu, o každý dom.
Ukrajina je silná, pretože ľudia ako váš manžel, prezident Zelenský, zostali v Kyjeve, aby viedli odpor – spolu s vami a vašimi deťmi, vážená prvá dáma.
Dali ste odvahu celému národu. A v posledných dňoch sme videli, že táto odvaha sa Ukrajincom vyplatila.
Dali ste svojmu ľudu hlas na celosvetovej scéne.
A nám všetkým ste dali nádej.
Preto vám a všetkým Ukrajincom chceme dnes poďakovať.
Sláva krajine európskych hrdinov. Slava Ukraini!
Solidarita Európy s Ukrajinou zostáva neotrasiteľná.
Od prvého dňa Európa stojí na strane Ukrajiny. Poskytovaním zbraní. Poskytovaním financií. Prijímaním utečencov. A zavedením najprísnejších sankcií, aké svet kedy videl.
Finančný sektor Ruska melie z posledného. Tri štvrtiny ruského bankového sektora sme odstrihli od medzinárodných trhov.
Krajinu opustilo takmer tisíc medzinárodných spoločností.
Výroba automobilov sa v porovnaní s minulým rokom prepadla o tri štvrtiny. Lietadlá Aeroflotu prestávajú lietať, pretože nemajú náhradné diely. Ruská armáda vyberá čipy z umývačiek riadu a chladničiek, aby mohla opraviť svoje vojenské zariadenia, pretože jej došli polovodiče. Ruský priemysel je v troskách.
Práve rozhodnutím Kremľa sa ruské hospodárstvo ocitlo na ceste do záhuby.
Je to cena za Putinovo vraždenie a pustošenie.
Chcem však, aby bolo jasné, že sankcie rušiť nehodláme.
Nastal čas, aby sme prejavili rozhodnosť, nie ústupky.
To isté platí pre našu finančnú podporu Ukrajine.
Tím Európa doteraz poskytol finančnú pomoc vo výške viac než 19 miliárd eur.
Do toho ešte nie je započítaná naša vojenská podpora.
V tejto pomoci hodláme pokračovať dlhodobo.
Obnova Ukrajiny si bude vyžadovať obrovské zdroje. V dôsledku ruských útokov bolo napríklad poškodených alebo zničených viac než 70 škôl.
Pol milióna ukrajinských detí začalo školský rok v Európskej únii. Mnohé ďalšie, ktoré zostali na Ukrajine, však jednoducho nemajú kam do školy ísť.
Dnes teda oznamujem, že budeme spolupracovať s prvou dámou, aby sme podporili obnovu poškodených ukrajinských škôl. A presne preto poskytneme 100 miliónov eur. Pretože budúcnosť Ukrajiny sa začína v jej školách.
Podporovať nehodláme len finančnými prostriedkami, ale aj posilňovaním postavenia Ukrajiny, aby čo najlepšie využila svoj potenciál.
Ukrajina je už teraz nádejným technologickým centrom a domovom mnohých mladých inovatívnych spoločností.
Chcem preto, aby sme zmobilizovali plnú silu nášho jednotného trhu, a pomohli tak urýchliť rast a vytvoriť príležitosti.
V marci sme Ukrajinu úspešne pripojili k našej elektrizačnej sústave. Tento krok bol pôvodne naplánovaný až na rok 2024. No my sme to dokázali do dvoch týždňov. Dnes Ukrajina vyváža elektrickú energiu k nám. Chcem výrazne rozšíriť tento vzájomne prospešný obchod.
Dovozné clá na ukrajinský vývoz do EÚ sme už pozastavili.
Ukrajinu začleníme do nášho európskeho priestoru bezplatného roamingu.
Naše koridory solidarity zaznamenali veľký úspech.
A na základe všetkých spomínaných aspektov bude Komisia s Ukrajinou spolupracovať na zabezpečení bezproblémového prístupu na jednotný trh. A to platí aj naopak.
Náš jednotný trh je jedným z najväčších úspechov Európy. Teraz nastal čas podeliť sa o tento úspech aj s našimi ukrajinskými priateľmi.
Práve preto sa dnes chystám do Kyjeva, aby som to podrobne prediskutovala s prezidentom Zelenským.
Vážené poslankyne, vážení poslanci,
jedným z ponaučení z tejto vojny je, že sme mali počúvať tých, ktorí Putina poznajú.
Počúvať Annu Politkovskú a všetkých ruských novinárov, ktorí odhalili zločiny a zaplatili za to tú najvyššiu cenu.
Počúvať našich priateľov na Ukrajine, v Moldavsku a Gruzínsku a počúvať opozíciu v Bielorusku.
A mali sme načúvať aj hlasom v rámci našej Únie – v Poľsku, v Pobaltí a v celej strednej a východnej Európe.
Už roky nám hovoria, že Putin sa nezastaví.
A podľa toho aj konali.
Naši priatelia v Pobaltí tvrdo pracovali, aby ukončili svoju závislosť od Ruska. Investovali do energie z obnoviteľných zdrojov, do terminálov LNG a do prepojovacích vedení.
Stojí to veľa. No závislosť od ruských fosílnych palív má oveľa vyššiu cenu.
Tejto závislosti sa musí zbaviť celá Európa.
Preto sme sa dohodli na spoločnom skladovaní. Aktuálne sme na úrovni 84 %, čím prekračujeme náš cieľ.
Bohužiaľ to však nebude stačiť.
Svoje dodávky sme diverzifikovali preč z Ruska a smerom k spoľahlivým dodávateľom. Tými sú USA, Nórsko, Alžírsko a ďalšie krajiny.
V minulom roku predstavoval ruský plyn 40 % plynu dovezeného do EÚ. V súčasnosti ide o 9 % plynu dovážaného plynovodmi.
Rusko však naďalej aktívne manipuluje s naším trhom s energiou. Radšej plyn spália, ako by nám ho dodali. Takýto trh už nie je funkčný.
Navyše sa prejavuje aj klimatická kríza, ktorá výrazne zvyšuje naše účty. Vlny horúčav zvyšujú dopyt po elektrickej energii. Suchá odstavili vodné a jadrové elektrárne.
V dôsledku toho ceny plynu oproti obdobiu spred pandémie vzrástli viac než desaťnásobne.
Milióny podnikov a domácností zrazu zažívajú úzkostný pocit neistoty, či dokážu situáciu naďalej finančne zvládať.
Európania však odvážne čelia aj tejto situácii.
Pracovníci v továrňach na výrobu keramiky v strednom Taliansku sa rozhodli presunúť si zmeny na skoršie ranné hodiny, aby mohli využívať lacnejšie energie.
Len si skúste predstaviť tých spomedzi nich, ktorí sú rodičmi, ako musia skoro ráno opustiť domov, keď deti ešte stále spia, a to pre vojnu, ktorú nechceli.
Je to len jeden z milióna príkladov, ako sa Európania prispôsobujú tejto novej realite.
Chcem, aby sa naša Únia nechala inšpirovať svojimi občanmi. Ak znížime dopyt v čase špičkového odberu, zásoby nám vystačia dlhšie a ceny sa znížia.
Preto predkladáme členským štátom opatrenia na zníženie ich celkovej spotreby elektrickej energie.
Je však potrebná cielenejšia podpora.
Pre odvetvia ako výroba skla, ktoré musí vypínať pece. Alebo pre rodičov-samoživiteľov, ktorí sú nútení platiť jeden zdrvujúci účet za druhým.
Milióny Európanov potrebujú pomoc.
Členské štáty EÚ už investovali miliardy eur na pomoc zraniteľným domácnostiam.
Vieme však, že to nebude stačiť.
Preto navrhujeme zastropovať príjmy spoločností, ktoré vyrábajú elektrickú energiu za nízke náklady.
Tieto spoločnosti vytvárajú zisky, s ktorými nikdy nepočítali, o ktorých sa im dokonca nikdy ani len nesnívalo.
V našom sociálnom trhovom hospodárstve sú zisky dobré.
No v dnešných časoch nie je správne nadmerne a rekordne profitovať z vojny na úkor spotrebiteľov.
V týchto časoch sa zisky musia deliť a nasmerovať k tým, ktorí ich najviac potrebujú.
Vďaka nášmu návrhu získame viac než 140 miliárd eur, ktoré členským štátom pomôžu priamo zmierniť dôsledky ťažkej situácie.
A keďže sa nachádzame uprostred krízy fosílnych palív, má aj odvetvie fosílnych palív osobitnú povinnosť.
Najväčšie ropné, plynárenské a uhoľné spoločnosti takisto dosahujú obrovské zisky. Aj ony teda musia zaplatiť spravodlivý diel – musia poskytnúť krízový príspevok.
V prípade všetkých opatrení, na ktorých práve pracujeme – vrátane diskusie o zastropovaní cien, ide o opatrenia núdzové a dočasné.
Musíme vyvinúť ďalšie úsilie, aby sme dosiahli zníženie cien plynu.
Musíme si zaistiť bezpečnosť dodávok a zároveň zabezpečiť našu globálnu konkurencieschopnosť.
Preto spolu s členskými štátmi vypracujeme súbor opatrení, v ktorých zohľadníme osobitný charakter nášho vzťahu s dodávateľmi – od nespoľahlivých dodávateľov, ako je Rusko, až po spoľahlivých priateľov, ako je Nórsko.
S predsedom vlády St?rem som sa dohodla na zriadení osobitnej skupiny. Tímy už začali pracovať.
Na programe je však aj ďalší dôležitý bod. Náš trh s plynom sa dnes dramaticky zmenil: prechádzame od plynu dodávaného plynovodmi na zvýšené dodávky skvapalneného zemného plynu.
No referenčná hodnota TTF, používaná na plynárenskom trhu, sa zatiaľ nezmenila.
Práve preto sa bude Komisia usilovať o zavedenie reprezentatívnejšej referenčnej hodnoty.
Zároveň vieme, že energetické spoločnosti čelia vážnym problémom s likviditou na trhoch s termínovanými zmluvami na dodávku elektrickej energie, čo ohrozuje fungovanie nášho energetického systému.
Budeme spolupracovať s regulačnými orgánmi trhu na tom, aby sme tieto problémy zmiernili, a to tak, že zmeníme pravidlá týkajúce sa kolaterálu a prijmeme opatrenia na obmedzenie kolísania cien v rámci dňa.
V októbri zmeníme dočasný rámec štátnej pomoci s cieľom umožniť poskytovanie štátnych záruk a zároveň zachovať rovnaké podmienky.
Všetko sú to len prvé kroky. No súbežne s tým, ako sa snažíme vyriešiť túto bezprostrednú krízu, musíme hľadieť aj do budúcna.
Súčasné nastavenie trhu s elektrickou energiou – založené na prednostnom poradí dodávok – už pre spotrebiteľov nie je výhodné.
Mali by mať možnosť využívať výhody nízkonákladovej energie z obnoviteľných zdrojov.
Musíme teda odstrániť dominantný vplyv, ktorý má plyn na ceny elektrickej energie. Preto musíme pristúpiť k rozsiahlej a komplexnej reforme trhu s elektrickou energiou.
A tu sa dostávam k dôležitému bodu. Pred 50 rokmi – v 70. rokoch 20. storočia – svet čelil inej kríze fosílnych palív.
Niektorí z nás si pamätajú víkendy bez áut, aby sa ušetrila energia. Naďalej sme však išli tou istou cestou.
Nezbavili sme sa závislosti od ropy. A čo je ešte horšie, fosílne palivá sme dokonca výrazne dotovali.
Bola to chyba – a to nielen pre klímu, ale aj pre naše verejné financie a našu nezávislosť. Dodnes za to platíme daň.
Len niekoľko vizionárov pochopilo, že skutočným problémom sú samotné fosílne palivá, nielen ich cena.
