EuropskeNoviny.sk
Najnovšie hodnotenie stavu základných práv v EÚ, ktoré vypracoval Parlament, konštatuje mnohé slabiny a žiada členské štáty o obranu európskych hodnôt.
Vo štvrtok poslanci Európskeho parlamentu posúdili stav základných hodnôt v EÚ v rokoch 2020 – 2021, pričom identifikovali problematické oblasti a navrhli spôsoby účinnejšej ochrany slobody, rovnosti a právneho štátu. Text bol schválený 410 hlasmi za, 131 hlasov bolo proti a 42 sa hlasovania zdržalo.
Mnohostranné hrozby pre hodnoty EÚ
Poslanci Európskeho parlamentu sú znepokojení vplyvom opatrení súvisiacich s ochorením COVID-19 na demokraciu a základné slobody vrátane práv osôb aktívnych v právnom systéme, v presadzovaní práva, a väzňov. Vyjadrujú tiež poľutovanie nad pretrvávajúcim porušovaním zásad právneho štátu v niektorých štátoch EÚ a opätovne uvádzajú, že právny štát, demokracia a základné práva sú neoddeliteľne prepojené.
S cieľom chrániť tieto hodnoty EÚ a spravodlivé a zákonné rozdeľovanie finančných prostriedkov EÚ Parlament vyzýva Komisiu, aby využila mechanizmus podmienenosti rozpočtu EÚ. Poslanci odsúdili Poľsko a Maďarsko za to, že nedodržiavajú rozsudky Európskeho súdneho dvora, a v reakcii na to žiadajú inštitúcie EÚ o konkrétne kroky.
Parlament opätovne zdôrazňuje význam ochrany novinárov pred pokusmi o využívanie právneho systému na ich umlčanie (tzv. strategické žaloby proti verejnej účasti) a pred zastrašovaním, útokmi a násilím. Poslanci sú znepokojení rastúcim počtom štátnych orgánov, ktoré používajú špionážny softvér ako je Pegasus v rozpore s hodnotami EÚ.
Zraniteľné skupiny musia byť lepšie chránené
Poslanci opätovne odsúdili rodovo motivované násilie a žiadajú Bulharsko, Česko, Maďarsko, Lotyšsko, Litvu a Slovensko, ako aj samotnú EÚ, aby ratifikovali Istanbulský dohovor. Vyjadrili tiež obavy z protirodových a antifeministických hnutí, ktoré systematicky napádajú práva žien a LGBTIQ+ osôb, a odsúdili ich odmietavý postoj k právam žien (vrátane sexuálneho a reprodukčného zdravia). V tomto kontexte zdôraznili najmä vývoj v Poľsku, na Slovensku, v Chorvátsku a v Litve. Vítajú súbor rozhodnutí týkajúci sa prípadov nesplnenia povinnosti z júla 2021 proti Maďarsku a Poľsku, teda právne kroky Komisie voči členským štátom, ktoré nesplnili svoje povinnosti podľa práva EÚ. Bolo to vôbec po prvýkrát, keď Komisia spustila tento mechanizmus s cieľom chrániť práva LGBTIQ komunity.
Parlament tiež požaduje dôsledné vykonávanie Rámcového rozhodnutia EÚ o boji proti rasizmu a xenofóbii a víta návrh Komisie zaradiť trestné činy z nenávisti/nenávistné prejavy do zoznamu trestných činov EÚ. Podľa poslancov je potrebné, aby členské štáty riešili aj pretrvávajúci štrukturálny rasizmus (vrátane policajného násilia voči Rómom). Zároveň požadujú zlepšenie v oblasti trestného súdnictva, vzdelávania, bývania a zamestnanosti.
Parlament dôrazne odsudzuje odopieranie vstupu a násilie voči migrantom na hraniciach a kriminalizáciu humanitárnych pracovníkov a aktivistov. Aby agentúra Frontex nebola spoluúčastná na týchto aktivitách, poslanci žiadajú pozastavenie jej činnosti v členských štátoch, v ktorých k nim dochádza.
Reakcie slovenských poslancov
Monika Beňová (S&D, SK) uviedla: „Správa hodnotí viacero oblastí, akými sú napríklad vplyv opatrení súvisiacich s pandémiou vírusu COVID-19 na demokraciu, spravodlivosť, presadzovanie práva a základné slobody, uplatňovanie diskriminačných praktík, nedostatočné rešpektovanie slobody tlače, diskrimináciu menšín, obmedzovanie rovnosti žien, vrátane rodovo motivovaného násilia a iné. Opätovne tak musíme upozorňovať napríklad na potrebu prijímania praktických opatrení na zaistenie rovného prístupu žien z hľadiska ich pracovného uplatnenia, či rovnakej odmeny za vykonanú prácu. Za obrovský problém možno považovať nárast miery násilia páchanom na ženách počas pandémie. Situácia v oblasti dodržiavania základných práv v Európskej únii tak vyvoláva oprávnené obavy a my tak musíme hľadať nové, účinnejšie spôsoby ako ich efektívnejšie chrániť.“
Vladimír Bilčík (EPP, SK) uviedol: „Ako tieňový spravodajca za Európsku ľudovú stranu hodnotím prijatie dnešnej správy kladne. Ukazuje nám, kde všade nesmie Európa poľaviť, a kde sa stále nachádzajú rôzne bolestivé body v oblasti ľudských práv. Pre mňa osobne je to predovšetkým skutočnosť, že rómske deti nemajú všade v Európe rovnakú šancu na plnohodnotné vzdelanie, že viaceré členské štáty rezignovali na silný právny štát, ktorý je odolný voči populistickým politickým zmenám. Žiaľ, oproti iným rokom sa v správe častejšie objavuje aj Slovensko, a to najmä kvôli útokom na práva žien. Na Slovensku dlhé roky existuje v otázke práv žien spoločenská dohoda, široký kompromis. A ide o funkčný kompromis, čo je zrejmé z toho, že dlhodobo dochádza v krajine k poklesu interrupcií. Nedovoľme aby nám doma tento kompromis pokazili nebezpeční podrývači základných práv, ktorí žijú z vyvolávania konfliktov, lebo iný politický program im chýba.“
Martin Hojsík (RE, SK) uviedol: „Ochrana a rozvoj ľudských a občianskych práv sú zapísané v DNA Európskej únie. Žiaľ, v dôsledku pandémie a krokov niektorých vlád sa situácia v tejto oblasti za posledné dva roky zhoršila. Predovšetkým nacionalistické vlády Viktora Orbána v Maďarsku a PiS v Poľsku systematicky útočia na základné demokratické inštitúcie a nabúravajú pravidlá právneho štátu. Problémy neobchádzajú ani Slovensko, zostávame jednou zo šiestich krajín, ktorá do dnešného dňa nebola schopná ratifikovať Istanbulský dohovor. Ten by bol veľmi silným nástrojom v úsilí na prevenciu a potláčanie násilia. Som rád, že v Európskom parlamente na to upozorňujme a tlačíme na pozitívnu zmenu.“
Eugen Jurzyca (ECR, SK) uviedol: „Správa by sa mala opierať o oveľa presnejšie dáta a mať oveľa lepšiu metodiku tak, aby sa jednotlivé štáty dali medzi sebou porovnávať. Prekvapuje ma, že problémy akoby existovali len v nových členských štátoch, hoci podľa dokumentu Amnesty International ľudské práva boli porušené aj krajinami ako Francúzsko, Španielsko či Taliansko. Tiež ma prekvapuje tvrdenie, že mieru chudoby v zásade spôsobuje nedostatok štátu. Ak by to tak bolo, tak by chudoba takmer neexistovala v štátoch ako Venezuela či Severná Kórea.“
Peter Pollák (EPP, SK) uviedol: „Pandémia Covid-19 ako i vojna na Ukrajine bezprecedentným spôsobom zasiahli aj do oblasti základných ľudských práv. Je povinnosťou nás politikov byť obozretní a nepodceňovať vzrastajúce nenávistné prejavy a nevraživosť medzi ľuďmi, ktoré sa čoraz viac ukoreňujú v našich spoločnostiach. V spojení so strachom totiž môžu mať nedozierne následky.“
Ivan Štefanec (EPP, SK) uviedol: „Na európskom kontinente nemáme lepšiu alternatívu ako je Európska únia. Ak má prežiť, musíme trvať na dodržiavaní zásad právneho štátu a tiež podriadeniu sa právnemu poriadku EÚ vo všetkých členských štátoch. Nezabúdajme, že popri ochrane rôznych typov diskriminovaných skupín, je potrebné chrániť aj náboženskú slobodu.“
Michal Wiezik (RE, SK) uviedol: „V správe nachádzame jasné dôkazy o korupcii diskriminačných praktikách voči ženám, etnickým menšinám a LGBTIQ ľuďom v celej EÚ, aj v dôsledku kríz, ktoré v posledných rokoch všetci zažívame. Verím, že domáce vlády budú počúvať a následne systematicky reagovať.“
