EuropskeNoviny.sk
BRATISLAVA / Poslanec Európskeho parlamentu Michal Wiezik priblížil v relácii Ranné noviny TV JOJ aktuálne informácie o energetickej kríze, cenách plynu a energií, či eurofondoch.
Je október, zima sa blíži. Aké opatrenia chystá Európska únia? Je niečo konkrétne, na čom ste sa tento týždeň v parlamente dohodli?
Zima sa blíži, bude ťažká, bude drahá. Problém bude s energiami a ich cenami. Tam práve smeruje veľké úsilie, jednak Európskej komisie, ale aj parlamentu, aby sme skutočne trošku znormalizovali tú situáciu, pretože normálna nie je. Kvôli veľmi zložitej situácii, geopolitickej, ceny vystrelili hore. Trošku sa znižujú, ale stále sú, ak by sme sa pozreli na predajné ceny plynu, desaťnásobne vyššie, ako bol nejaký dlhodobý priemer, čo je tak pre domácnosti, ako aj pre malé podniky neúnosná situácia. Tá pomoc teda smeruje týmto smerom. Jednak znížiť ceny a jednak pomôcť ľuďom, domácnostiam, podnikom šetriť a efektívne využívať tú energiu. To je cesta, bez ktorej to nepôjde. Niečo sa už podarilo, nejaké drobné stropovania cien, ktoré sa netýkajú plynu, sa podarilo odsúhlasiť na úrovni členských krajín. Tá najväčšia dohoda je ale stále pred nami. Potrebujeme rozumne zastropovať plyn cenou, ktorá bude únosná pre konzumentov a férová pre výrobocov, lebo distribútorov plynu. Potrebujeme tiež urobiť také zaujímavé opatrenie, že oddeliť cenu plynu od ceny elektriny. Tie sú tiež veľmi úzko späté a navzájom sa negatívne ovplyvňujú. Posledná vec, ktorú potrebujeme vytvoriť, veľmi rýchlo a efektívne, je rámec pomoci pre obyvateľov, v zmysle technických riešení, ako šetriť energiu a ako efektívne a optimálne v čo najrýchlejšom čase prejsť z tých fosílnych palív na obnoviteľné zdroje energie.
Čo z toho, čo ste hovorili, že by sa malo urobiť a akým spôsobom sa zrealizuje ?
Budú to musieť sprocesovať všetci. Optimálne by bolo, keby sme mali celoeurópske riešenie, to je asi najjednoduchšia pozícia, ako vyrokovať naozaj to zníženie cien. To sa bavíme s dodávateľmi z rôznych krajín a keby sa to malo diať na úrovni jednotlivých štátov, tak by to trvalo do leta. To je podobne, ako v prípade covid pandémie. Tiež keď sa rokovalo o dodávkach vakcín, tak sa ukázalo, že ten jednotný európsky prístup je najlepší. Je to veľmi citlivá vec, pretože zasahujeme do trhu, ktorý sa vyvíja na základe dopytu a ponuky a vravíme, že je treba zregulovať tie ceny, znížiť ich na nejakú únosnú cenu. Ak príde toto opatrenie do platnosti, tak bude dočasné. Nebude trvalé. To bude sa týkať len tejto krízy. Verme, že táto situácia sa naozaj unormálni a tým prechodom na tie iné zdroje budeme mať viacero možností, ako neplatiť za tú veľmi drahú energiu, ktorá je viazaná na fosílne palivá. A keď budeme mať európske riešenie, tam sa musí dohodnúť rada, komisia, musí to schváliť aj parlament. Všetci na tom pracujeme veľmi horúčkovito, pretože čas hrá proti nám. Je to potom na implementácii jednotlivých členských krajinách. Budú tam vstupovať samozrejme aj také vstupy, ako teraz rokuje Slovensko. Aby tie nevyužité peniaze na štrukturálne a kohézne fondy mohli byť priamo použité na pomoc firmám. Na pomoc podnikom, ktorých sú valcovaní tými obrovskými cenami. Už teraz je otázne, kde štát vytvorí rezervu na pomoc tým domácnostiam, ktoré aj pri tej regulácii to pocítia na zdražení účtov. Pri niektorých to môže byť naozaj aj likvidačné. 50 miliónov domácností je súčasne v Európe v energetickej chudobe. A tých sa to dotkne najviac, na nich musia byť tie opatrenia zamerané.
Akú šancu dávate tomu, že Slovensko vyrokuje práve to, že tie nevyužité eurofondy budeme môcť využiť na podporu podnikov. Minister financií o tom hovorí ako o rozhodnutej veci, ale jasné to ešte nie je.
Minister financií je kapitola sama o sebe. Každopádne, je to veľmi neštandardný krok. Treba si uvedomiť, že tie peniaze boli určené na rozvoj infraštruktúry, technológií a mali priniesť veľkú pridanú hodnotu. Toto nebude platiť teraz, keď sa doslova prejedia bez efektu. V našom prípade je to ale výhodná situácia, pretože sme zrejme mali problém takto efektívne tieto peniaze využiť. Museli by sme ich vrátiť. Takže zo strany komisie, ak teda deklarovali, že tam je ochota, je to veľký ústretový krok a dúfajme, že bude realizovaný. Nie som z neho veľmi šťastný. Tie peniaze mali byť využité na rozumné veci, ktoré by prinášali efekt aj v budúcnosti, nielen túto zimu.
Energetická kríza mení ľuďom aj dlhodobé plány. Mnohí si chcú zatepliť svoj dom, či bytovku. Zvýšil sa záujem o kúrenie drevom. Aj biomasa ale zdražela. Ľudia sa chcú palivovým drevom zásobiť. Aké to môže mať dôsledky?
Pokiaľ by sme to brali naozaj tak, že ľudia idú kúriť drevom, myslím si, že je to v poriadku. Rád kúrim drevom, je to aj atmosférické, voňavé a lokálne. Treba si len uvedomiť, že to drevo, ktoré si ľudia zadovážili z lesa na jeseň asi nie je najvhodnejšie na kúrenie túto zimu, pretože tam by mal prebiehať dvojročný proces schnutia, aby tepelná efektnosť bola dobrá. Vidíme po dedinách obrovské fúry dreva, v ktorom hľadajú spásu na túto zimu. Myslím si, že je to v poriadku. Problém nastáva vtedy, keď sa začne používať vo veľkom, napríklad ako náhrada za uhlie. Stavia sa to na nejakej idey, že drevo je uhlíkovo neutrálne.
V istých situáciách to môže fungovať. Veľmi závisí od toho, ako to drevo rástlo. Vy ho nepálite taký istý čas, ako rástlo. V jednom momente vypustíte teda veľa oxidu uhličitého do atmosféry a tam pôsobí úplne rovnako, ako ten z uhlia, akurát, že potenciálne sa niekedy stiahne. Ten rozmer je naozaj obrovský. Z obnoviteľných zdrojov energie naozaj drevo má najväčšie zastúpenie v Európe. Aby ste ale mali predstavu, že ako to niekedy môže vyzerať, najväčšia tepelná elektráreň, ktorá bola prebudovaná z uhlia na drevo, je v Anglicku. Nedávno vyšla štatistika- les na 27 hektároch, starý les, bol vyrúbaný a drevo bolo prenesené do tejto elektrárne. Spálili ho za 3 hodiny, 24 minút. Je to rozmer, ktorý nie je udržateľný, má obrovský dopad na lesy, na klímu. 27 rokov 100-ročné stromy sťahovali uhlík a teraz za 3 hodiny je naspäť vo vzduchu. Nefunguje to. Napriek tomu je tá politika nastavená tak, že na toto spaľovanie ide obrovské množstvo dotácií. 15 miliárd ročne ide na pálenie dreva. Bola veľká snaha pri smernici o obnoviteľných zdrojoch zo strany mojich kolegov o stiahnutie dotácie.
Kedy budú jednotné nabíjačky na mobilné telefóny?
Od roku 2024. Bude to povinnosť pre všetky mobilné telefóny mať jeden typ koncovky. USB-C bude univerzálne a od roku 2027 to bude platiť aj pre počítače tohto typu. Prinesie to menej odpadu a menej problémov pre užívateľov.
Ďalšie informácie nájdete na www.noviny.sk.
