EuropskeNoviny.sk
Slovensko si pripomína 30 rokov od smrti Alexandra Dubčeka, významnej osobnosti povojnovej histórie Európy a jedného z najznámejších slovenských politikov vo svete. Bol v poradí druhým laureátom Sacharovovej ceny za slobodu myslenia, ktorú udeľuje Európsky parlament.
„Alexander Dubček bol reformátorom, ktorý si dal cieľ zmeniť totalitný komunistický systém. Ako obhajca politického dialógu sa stal symbolom obrodného procesu a neúspešného pokusu o nastolenie tzv. socializmu s ľudskou tvárou. Dubčekove snahy zastavili tanky a vojská Varšavskej zmluvy v auguste 1968,“ uviedol minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky Rastislav Káčer.
Dodal, že budovať režim bez slobody a demokracie je vždy len a len tragickou skúsenosťou. Aj preto sa Alexander Dubček v roku 1989 stal jednou z hlavných postáv Nežnej revolúcie. „Zanechal posolstvo, že demokracia a sloboda sú najdôležitejšie hodnoty, ktoré nie sú samozrejmé a cesta k nim nie je ľahká. Dnes často počúvame o rôznych formách demokracie so zvláštnymi nálepkami. Avšak demokracia a sloboda sú absolútne – buď sú, alebo nie sú,“ pripomenul šéf slovenskej diplomacie.
Do reformného úsilia Dubčeka patrili rehabilitácia nespravodlivo odsúdených, zrušenie cenzúry či uvoľnenie priestoru na intelektuálnu a umeleckú tvorbu a možnosť cestovania do zahraničia, ktoré široká verejnosť podporovala. Reprezentoval humanizmus a angažoval sa v oblasti ľudských práv aj v ťaživom období normalizácie.
Na sklonku života sa Alexander Dubček stal otvoreným zástancom európskej integrácie postavenej na hodnotách solidarity, sociálnej rovnosti a tolerancie. Udelením čestného doktorátu obnovila Bolonská univerzita osobnú a spoločenskú dôstojnosť Dubčeka. Nasledovali mnohé ďalšie čestné doktoráty a medzinárodné ocenenia. November 1989 zároveň znamenal koniec represií pre Alexandra Dubčeka a jeho blízkych. Žiaľ, tragická nehoda na jeseň 1992 tomuto významnému slovenskému politikovi znemožnila podieľať sa na ďalšom demokratickom vývoji Slovenska.
