😓 Cesta kapra začína už niekoľko týždňov pred zabitím, keď je vylovený z rybníka. Následné týždne hladujú, aby sa predajcovia vyhli zápachu z kadí s vodou a kontaminácii fekáliami.
💔 V kadi prežívajú týždne vyhladovené a otlčené, hlava na hlave, bez dostatočného prísunu kyslíka. Kade sú častokrát umiestnené na parkovisku pred supermarketmi, kde je veľký hluk, pričom kapre majú veľmi dobre vyvinutý sluch a všetky vibrácie a ruchy z okolia k nim voda intenzívne prenáša.
🎄 Situácia sa však nezlepší ani po zakúpení kapra. Často sú prenášané v igelitke, kde sa kapor pri prevoze doslova dusí. Po vypustení do vane neprichádza úľava, ale len ďalšie utrpenie. Zmena teploty spôsobí šok a chlór vo vode kaprovi začne leptať a dráždiť žiabre. A to až dokým kapor nie je zabitý, a teda pokiaľ má “šťastie” podarí sa to už na prvý krát.
❌ Zarazilo ma keď som sa dozvedel, že v niektorých plaveckých bazénoch existuje tradícia chytania kaprov vo vode. Každý rok pred vianocami sa tam zídu deti a snažia sa v chlórovej vode chytať kapre rukami. Naozaj si nemyslím, že naše deti potrebujú zábavu pri ktorej trpí Ďalší živý tvor.
🤷♂️ Predávať živé kapre je síce tradícia, no naozaj stojí za zamyslenie, či nám takéto utrpenie naozaj stojí za to. Veď sú to predsa sviatky pokoja a mieru. Zviera nie je vec a niekedy sa zamýšľam, či by sme boli ochotní tento zvyk podporovať, keby išlo o iné, viac “populárne” zviera. Som rád, že predaj živých kaprov pred supermarketmi pomaly, ale isto končí.
Martin Hojsík, europoslanec /PS, RE/.