Chcete byť v obraze? Prihláste sa na bezplatný odber spravodajstva z EÚ 👉 PRIHLÁSENIE.
Ľudia si spájajú infláciu aj so zlými časmi v celej ekonomike. Očakávajú podľa Marenčáka vyššiu infláciu pri nižšom raste ekonomiky a vyššej nezamestnanosti a naopak. Súčasný ekonomický vývoj môže takéto chápanie vzťahov v ekonomike utvrdzovať. Podobné epizódy sú však v ekonomike skôr výnimkou. „Odborná verejnosť si spája infláciu s prehrievaním ekonomiky a teda s dobrými časmi. Toto pozorovanie platí i pre mnoho iných krajín,“ skonštatoval Marenčák.
Veľký vplyv na vnímanie inflácie a tvorbu inflačných očakávaní máju skúsenosti a vnemy pri nakupovaní, najmä potravín. „Vieme, že ľudia vnímajú infláciu individuálne na základe produktov, ktoré radi kupujú, no i na základe vlastnej životnej skúsenosti alebo vlastných kognitívnych schopností. V minulom roku narástli ceny potravín približne o štvrtinu,“ pokračuje analytik. Rástli podľa neho aj náklady bývania či ceny pohonných hmôt. „Tieto položky sú ľuďom na očiach najviac, preto niet divu, že ľudia vnímajú infláciu citlivo a dokonca vyššiu, ako oficiálne meranú,“ skonštatoval Marenčák.
S poklesom inflácie cien potravín by mali klesnúť aj inflačné očakávania ľudí. Spomalenie rastu cien poľnohospodárskych plodín na svetových trhoch už tlmí nákladové tlaky výrobcov potravín. Postupne by aj ceny potravín v našich obchodov mali prepnúť z cválania na pomalý klus. Zníženie inflačných vnemov, a tým pádom očakávaní, by malo podľa analytika nasledovať.
(redakcia/SITA).