Europoslankyňa Miriam Lexmann (KDH/EĽS) v minulých dňoch privítala na pôde Európskeho parlamentu Armana Yeghoyana, spolupredsedu Výboru pre partnerstvo medzi EÚ a Arménskom a predsedu Výboru pre európsku integráciu Národného zhromaždenia Arménska.
Od decembra 2022 skupina podporovaná azerbajdžanským diktátorom Alijevom, ktorá sa vydáva za environmentálnych aktivistov, blokuje koridor medzi Arménskom a Náhorným Karabachom. V dôsledku toho sa humanitárna situácia v tejto oblasti rapídne zhoršila. Už dlhšie chýbajú základné potraviny a lieky, často je nedostatok paliva. Mnohé životy sú v ohrození.
Po vojne v rokoch 1988 až 1994 a následnej šesťtýždňovej vojne na jeseň 2020, sa aktuálne konflikt opäť rozhorel vlani v septembri. Zvlášť ťažký je najmä pre obyvateľov Náhorného Karabachu, ktorých tam doslova odrezala od sveta azerbajdžanská skupina ozbrojených aktivistov. „Za túto situáciu však nesieme zodpovednosť aj my. Roky Európska únia diplomaticky zanedbávala región Kaukazu. Kvôli našim energetickým dohodám sme dokonca zatvárali oči pred situáciou v oblasti ľudských práv v Azerbajdžane a pred Alijevovou agresiou proti Arménsku,“ vysvetlila členka Výboru pre zahraničné vzťahy a bezpečnosti (AFET) pri EP.
Rokovanie Miriam Lexmann s Armana Yeghoyana bolo zamerané na posilňovanie vzťahov medzi EÚ a Arménskom, ale aj na súčasné geopolitické výzvy v kontexte ruskej agresie voči Ukrajine a jej dôsledkov na regionálnu a globálnu bezpečnosť. Diskusia sa však zamerala najmä na ochranu arménskych kresťanov žijúcich v Náhornom Karabachu a na dôsledky blokády tohto regiónu zo strany azerbajdžanského režimu.