Profil Ursuly von der Leyenovej, opätovne zvolenej šéfky Európskej komisie

Európsky parlament (EP) vo štvrtok v tajnej voľbe rozhodol o tom, že Ursula von der Leyenová zostane predsedníčkou Európskej komisie (EK) aj v druhom funkčnom období. Zo 707 hlasujúcich europoslancov získala 401 hlasov, 284 bolo proti a 16 poslancov sa zdržalo hlasovania.

Ursula Gertrud von der Leyenová, rodená Albrechtová, sa narodila 8. októbra 1958 v belgickej obci Ixelles v bruselskom regióne ako tretie zo siedmich detí. Jej otec Ernst Albrecht v tom čase pracoval pre Európske spoločenstvo. Rodina tam žila až do jej 13 rokov. V roku 1971 sa presťahovala do mestečka Lehrte v Dolnom Sasku. Ernst Albrecht sa potom stal premiérom Dolného Saska a vo funkcii zotrval až 14 rokov (1976 – 1990).

Po maturite na gymnáziu v Lehrte študovala archeológiu (1976 – 1977). V roku 1977 zmenila pôvodný študijný odbor na národohospodárstvo a ekonomiku, ktoré študovala na univerzite v Göttingene, Münsteri a v Londýne. V roku 1980 začala v Hannoveri študovať medicínu, štúdium ukončila v roku 1987 štátnou skúškou. V roku 1991 získala titul doktorka medicíny. V roku 1986 sa vydala za profesora medicíny a podnikateľa Heika von der Leyena. Spoločne majú sedem detí, ktoré sa narodili v rokoch 1987 – 1999. V rokoch 1992 – 1996 žila s rodinou v Kalifornii, kde jej manžel pôsobil na univerzite v Stanforde.

Členkou Kresťanskodemokratickej únie Nemecka (CDU) sa stala v roku 1990, od novembra 2010 do novembra 2019 bola podpredsedníčkou CDU. V rokoch 2003 – 2005 zastávala post ministerky sociálnych vecí, žien, rodiny a zdravia v spolkovej krajine Dolné Sasko. V prvej vláde kancelárky Angely Merkelovej viedla v rokoch 2005 – 2009 ministerstvo pre rodinu, seniorov, ženy a mládež. Od novembra 2009 do roku 2013 bola ministerkou práce a sociálnych vecí v druhej vláde Merkelovej a od 17. decembra 2013 do 17. júla 2019 stála na čele ministerstva obrany, ako vôbec prvá žena v histórii Nemecka. Na domácej pôde však čelila kritike za nízku bojaschopnosť nemeckej armády (Bundeswehru).

Ursula von der Leyenová, blízka spolupracovníčka a priateľka Angely Merkelovej, je považovaná na zarytú stúpenkyňu európskej integrácie. V roku 2011 definovala svoju víziu ako „Spojené štáty európske v duchu federálnych štátov ako Švajčiarsko, Nemecko alebo USA„.

Do funkcie predsedníčky Európskej komisie (EK) ju 2. júla 2019 navrhla Európska rada. Európsky parlament (EP) jej nomináciu potvrdil 16. júla 2019 – získala hlasy 383 europoslancov zo 747 prítomných, proti sa ich vyslovilo 327 a 22 europoslancov sa zdržalo hlasovania. Funkcie sa ujala 1. decembra 2019 – Ursula von der Leyenová sa tak stala prvou ženou v histórii na čele EK.

Počas piatich rokov na čele exekutívy EÚ riešila sériu kríz: brexit, pandémiu ochorenia COVID-19, ruskú agresiu na Ukrajine, ale aj obchodné spory so Spojenými štátmi a Čínou. Zámer uchádzať sa o svoj druhý mandát na čele exekutívy EÚ oznámila nemecká politička 19. februára 2024 na zasadnutí Kresťanskodemokratickej únie (CDU) v Berlíne. Ursula von der Leyenová však čelí obvineniam v súvislosti s netransparentným nákupom vakcín proti ochoreniu COVID-19.

Deň pred hlasovaním v Európskom parlamente, na ktorom sa uchádzala o znovuzvolenie do funkcie, zverejnil 17. júla 2024 Všeobecný súd Európskej únie rozhodnutie, na základe ktorého Európska komisia neumožnila verejnosti dostatočný prístup k informáciám o kúpnych zmluvách na vakcíny proti vírusu COVID-19.

(TASR)