EuropskeNoviny.sk
Rozšírenie Európskej únie o ďalšie štáty je nevyhnutné, ale predtým sa musí zreformovať. Vojna na Ukrajine uvažovanie o rozšírení zintenzívnila. Zhodli sa na tom diplomati diskutujúci v sobotu na medzinárodnej konferencii Globsec v Prahe.
„Videli sme, že rozširovanie EÚ akosi podlieha metóde ‚stále užšej Únie‘ – každý sa chce pripojiť a každý deň chodí spať pýtajúc sa, čo môžem urobiť, aby som splnil podmienky potrebné na členstvo. Toto ale nie je úplne prípad západného Balkánu,“ vyhlásil vysoký predstaviteľ OSN pre Bosnu a Hercegovinu Christian Schmidt. EÚ podľa neho musí začať premýšľať nad spôsobom, ako tieto štáty dotlačiť k plneniu podmienok.
Osobitný predstaviteľ EÚ pre dialóg medzi Belehradom a Prištinou Miroslav Lajčák v nadväznosti povedal, že krajiny západného Balkánu boli zo strany Únie dlhodobo zanedbávané, preto sa na istý čas vytratil aj ich záväzok vykonávať potrebné reformy.
Srbský prezident Aleksandar Vučič predtým na Globsecu vyjadril pochybnosť, či sa jeho krajine podarí vstúpiť do EÚ do roku 2028, hoci prístupové rokovania začala už pred približne desiatimi rokmi. Ak to však podľa Lajčáka ašpirantský štát myslí vážne a plní podmienky, nie je to nemožné.
Slovenský diplomat tiež vyhlásil, že rozšírenie Únie o ďalšie krajiny je z geopolitického hľadiska nevyhnutné, čo ukázala aj invázia ruských síl na Ukrajinu. To však podľa neho neznamená, že samotná Únia alebo kandidátske štáty sú v súčasnosti na rozšírenie pripravené.
Toto tvrdenie podporil aj nemecký diplomat a štátny tajomník spolkového ministerstva zahraničných vecí Thomas Bagger. Na to, aby bolo skutočne možné do EÚ prijať nové štáty, musia podľa Baggera prebehnúť dva paralelné procesy – reforma EÚ zvnútra a jej rozširovanie zvonku.
„(Ruský prezident Vladimir) Putin istým spôsobom pre nás definoval hranice Európy,“ povedal Begger. Ukrajina aj Moldavsko podľa neho patria na európsku stranu tohto rozdelenia. EÚ s obomi krajinami tento rok oficiálne otvorila rokovania o členstve.
(TASR).
