Správa o stave energetickej únie za rok 2024

Komisia uverejnila správu o stave energetickej únie za rok 2024, v ktorej sa opisuje, ako EÚ počas mandátu tejto Komisie zvládla bezprecedentné výzvy v oblasti energetickej politiky, pričom EÚ poskytla regulačný rámec na realizáciu prechodu na čistú energiu a položila základy pre obnovený hospodársky rast a konkurencieschopnosť.

Rozhodujúce je, že v posledných rokoch sa EÚ podarilo odolávať kritickým rizikám ohrozujúcim jej bezpečnosť dodávok energie, znovu získať kontrolu nad trhom s energiou a cenami energie a urýchliť prechod ku klimatickej neutralite:

• Výroba energie z obnoviteľných zdrojov narúša nové záznamy o kapacite. V prvom polroku 2024 pochádzala polovica výroby elektrickej energie v EÚ z obnoviteľných zdrojov.
• Podiel ruského plynu na dovoze do EÚ klesol zo 45 % v roku 2021 na 18 % do júna 2024, zatiaľ čo dovoz od dôveryhodných partnerov, ako sú Nórsko a USA, sa zvýšil.
• V období od augusta 2022 do mája 2024 sme znížili dopyt po plyne o 138 miliárd kubických metrov.
• EÚ dosiahla svoj cieľ v oblasti zimného skladovania plynu na úrovni 90 % 19. augusta 2024, teda v dostatočnom časovom predstihu pred termínom 1. novembra.
• Ceny energie sú stabilnejšie a zostávajú výrazne pod najvyššími úrovňami energetickej krízy z roku 2022.
• Emisie skleníkových plynov v EÚ klesli od roku 1990 do roku 2022 o 32,5 %, zatiaľ čo hospodárstvo EÚ v rovnakom období vzrástlo približne o 67 %.
• Na medzinárodnej úrovni viedla EÚ globálnu iniciatívu strojnásobiť kapacitu energie z obnoviteľných zdrojov a zdvojnásobiť zlepšenie energetickej efektívnosti v rámci prechodu od fosílnych palív, čo schválili všetky zmluvné strany na konferencii COP28 v Dubaji.

Významný pokrok sa dosiahol v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov. Veterná energia predbehla plyn, aby sa stala druhým najväčším zdrojom elektrickej energie v EÚ za jadrovou energiou, a v prvej polovici roku 2024 vyprodukovala v EÚ 50 % elektriny z obnoviteľných zdrojov. V roku 2022 primárna energetická spotreba EÚ obnovila svoj klesajúci trend, pričom klesla o 4,1 %. Na to, aby EÚ splnila cieľ zníženia konečnej spotreby energie o 11,7 % do roku 2030, sa však bude musieť ďalej zintenzívniť úsilie o energetickú efektívnosť. Je potrebné ďalšie zlepšenie, v neposlednom rade v oblasti celoplošnej elektrifikácie vykurovacích zariadení a miery renovácie budov. Na riešenie vysokých cien energie je potrebné zvýšené úsilie. Je to kľúčom k zlepšeniu konkurencieschopnosti priemyslu EÚ a urýchleniu investícií do európskych integrovaných infraštruktúrnych sietí, ktoré sú nevyhnutné pre elektrifikáciu európskeho hospodárstva.

V správe sa pripomína, že všetky členské štáty musia čo najskôr predložiť svoje konečné aktualizované národné energetické a klimatické plány, aby sa zabezpečilo kolektívne dosiahnutie cieľov v oblasti energetiky a klímy do roku 2030. Z posúdenia návrhov aktualizovaných NEKP uverejneného v decembri 2023 vyplýva, že členské štáty podnikli krok správnym smerom, ale ešte to nestačí na zníženie čistých emisií skleníkových plynov do roku 2030 aspoň o 55 % a musia zohľadniť odporúčania Komisie vo svojich konečných plánoch. Komisia dnes uverejnila aj správu o fungovaní nariadenia o riadení energetickej únie a opatrení v oblasti klímy, v ktorej dospela k záveru, že nariadenie zohráva dôležitú úlohu pri udržiavaní EÚ na ceste k splneniu jej cieľov do roku 2030 tým, že zabezpečuje súdržnejšie, integrovanejšie a jednoduchšie plánovanie a podávanie správ.

V budúcnosti bude potrebné riešiť nové a vznikajúce výzvy, ako sú súčasné rozdiely v ambíciách v oblasti obnoviteľných zdrojov energie a cieľov energetickej efektívnosti, zvýšenie energetickej chudoby, rozdiel v cenách energie v porovnaní s inými globálnymi konkurentmi a riziko nových strategických kritických závislostí. Budú si vyžadovať rozhodnú politickú reakciu a postupnú zmenu v úsilí na úrovni EÚ a členských štátov prostredníctvom väčšej koordinácie, integrácie trhu a spoločných opatrení.

EÚ naďalej stojí pri Ukrajine vzhľadom na neúnavné ruské útoky na jej energetický systém. Synchronizácia ukrajinských a moldavských sietí s kontinentálnou európskou sieťou pomohla stabilizovať ukrajinskú elektrizačnú sústavu a kapacita na výmenu elektrickej energie v súčasnosti dosiahla 1,7 GW pre komerčný obchod. Ukrajine to takisto umožňuje využívať núdzový dovoz. Do 31. júla 2024 bolo viac ako 40 % všetkých darov od členských štátov určených na odvetvie energetiky, pričom celkový príspevok mechanizmu Únie v oblasti civilnej ochrany sa odhaduje na viac ako 900 miliónov EUR. Z Fondu na podporu energetiky pre Ukrajinu (UESF) sa do júna 2024 zmobilizovalo aj viac ako 500 miliónov EUR. Okrem toho sa z Nástroja EÚ pre Ukrajinu vo výške 50 miliárd EUR poskytnú konzistentné finančné prostriedky na podporu obnovy a udržateľného hospodárskeho rastu Ukrajiny do roku 2027.

Zvýšenie energetickej bezpečnosti a konkurencieschopnosti

Výrobcovia z EÚ čelia rastúcej konkurencii v oblasti emisne neutrálnych technológií na svetových a domácich trhoch. V správe sa pripomína význam aktu o emisne neutrálnom priemysle a aktu o kritických surovinách spolu s reformou koncepcie trhu s elektrinou s cieľom čeliť týmto výzvam. V dnešnej správe sa uznáva aj potreba stavať na partnerstvách s priemyslom s cieľom urýchliť vývoj emisne neutrálnych technológií a posilniť výrobnú základňu EÚ. Dôležitú úlohu budú zohrávať priemyselné aliancie, ako je Európska aliancia pre batérie, Európska aliancia pre čistý vodík, Aliancia priemyslu solárnej fotovoltiky, Priemyselná aliancia pre hodnotový reťazec obnoviteľných a nízkouhlíkových palív a Aliancia pre malé modulárne reaktory. Dialógy Komisie o prechode na čistú energiu s priemyslom a sociálnymi partnermi podporia vykonávanie Európskej zelenej dohody.

Kľúčovú úlohu zohráva aj inovačný fond s odhadovaným rozpočtom približne 40 miliárd EUR do roku 2030. Európska vodíková banka, ktorá je financovaná z Inovačného fondu EU ETS, funguje a uskutočnila prvé úspešné kolo aukcií EÚ, ktorými sa pridelilo takmer 720 miliónov EUR na sedem projektov v oblasti obnoviteľného vodíka v Európe.

Posilnenie postavenia spotrebiteľov pri prechode na čistú energiu

Vďaka novým právnym predpisom o trhu s energiou, ako je reformovaná koncepcia trhu s elektrinou, budú najzraniteľnejšie osoby lepšie chránené pred odpojením. V prípade krízy cien zemného plynu môžu členské štáty zaviesť opatrenia na ochranu spotrebiteľov a zabezpečenie prístupu k cenovo dostupnej energii a základným sociálnym službám. To zahŕňa zásahy do stanovovania cien na maloobchodnej úrovni s cieľom chrániť spotrebiteľov pred nadmerne vysokými cenami.

Sociálno-klimatický fond bude takisto kľúčovým nástrojom na mobilizáciu najmenej 86,7 miliardy EUR na roky 2026 – 2032 financovaných z príjmov z ETS a aspoň 25 % spolufinancovania členských štátov. Fond bude podporovať štrukturálne opatrenia a investície do obnov zameraných na energetickú efektívnosť, prístup k cenovo dostupnému a energeticky účinnému bývaniu, čisté vykurovanie a chladenie a integráciu energie z obnoviteľných zdrojov, ako aj do mobility a dopravy s nulovými a nízkymi emisiami. Existuje aj možnosť poskytovať dočasnú priamu podporu príjmu.

Pozadia

Táto správa sa uverejňuje každý rok s cieľom zhodnotiť pokrok EÚ pri dosahovaní cieľov energetickej únie. V nadväznosti na minuloročnú správu o stave energetickej únie, ktorá sa zaoberá výzvami a úspechmi v rokoch 2020 – 2023, sa v tohtoročnej správe poskytujú aktuálne informácie o tom, ako EÚ úspešne konala v súvislosti s bezprecedentným vývojom a výzvami v poslednom roku mandátu tejto Komisie.

V prvej časti správy sa uvádza, ako vysoké ambície v oblasti energetiky a klímy v rámci Európskej zelenej dohody poskytli základ pre stratégiu reakcie EÚ na krízu a plán REPowerEU. Načrtáva aj kroky na zvýšenie konkurencieschopnosti európskeho priemyslu. V druhej časti sa analyzuje súčasný stav realizácie energetickej únie vo všetkých jej piatich rozmeroch: 1. bezpečnosť, solidarita a dôvera; 2. plne integrovaný vnútorný trh s energiou; 3. energetická účinnosť; 4. opatrenia v oblasti klímy a dekarbonizácie hospodárstva; a 5. výskum, inovácie a konkurencieschopnosť. Tohtoročnú správu dopĺňa príloha, ktorá obsahuje informácie o dobrovoľných a vnútroštátnych systémoch bioenergie v členských štátoch.