EÚ môže dočasne pozastaviť bezvízový režim s Gruzínskom, naznačil veľvyslanec

Európska únia môže zvážiť dočasné pozastavenie bezvízového režimu s Gruzínskom v prípade, že tamojšie októbrové parlamentné voľby neprebehnú slobodným, spravodlivým a pokojným spôsobom. Podľa agentúry Reuters to povedal veľvyslanec EÚ v Tbilisi Pawel Herczynski, informuje TASR.

Občania Gruzínska môžu od roku 2017 vstupovať do schengeského priestoru EÚ bez víz na obdobie 90 dní. Herczynski teraz hovorí, že „na stole sú všetky možnosti“ vrátane dočasného pozastavenia tohto režimu, ak bude EÚ vnímať nezrovnalosti počas parlamentných volieb, ktoré v Gruzínsku prebehnú 26. septembra. Môže teda podľa neho ísť o podobné opatrenia, aké EÚ zaviedla proti Bielorusku po prezidentských voľbách v roku 2020. Bieloruská opozícia aj západné krajiny ich považujú za zmanipulované a údajného víťaza a dlhoročného prezidenta Alexandra Lukašenka neuznávajú.

Vzťahy Gruzínska a Západu sa v posledných mesiacoch pomerne naštrbili. Spojené štáty americké aj členské krajiny EÚ obviňujú vládu v Tbilisi z uplatňovania politiky s autoritárskymi a proruskými sklonmi. Zhoršenie vzťahov súvisí najmä so zákonom o zahraničných agentoch, ktorý v Gruzínsku vstúpil do platnosti v máji a ktorý umožňuje označiť miestne mimovládne organizácie a médiá so zahraničnou podporou ako „zahraničných agentov“.

V reakcii na prijatie tohto zákona EÚ v júli Gruzínsku, kandidátskej krajine pre vstup do bloku, pozastavila prístupový proces a zmrazila mu desiatky miliónov eur finančnej pomoci. Hoci vládna strana Gruzínsky sen tvrdí, že chce, aby táto juhokaukazská krajina vstúpila do EÚ aj Severoatlantickej aliancie (NATO), v posledných dvoch rokoch začala prehlbovať vzťahy s Ruskom.

Bývalý gruzínsky premiér a miliardár Bidzina Ivanišvili, považovaný za najvplyvnejšieho muža v krajine, obviňuje Západ, že sa Gruzínsko snaží zatiahnuť do vojny s Ruskom. Ivanišvili minulý týždeň dokonca naznačil, že Tbilisi by sa malo osetskému ľudu ospravedlniť za vojnu s Ruskom z roku 2008. Táto vojna viedla k tomu, že Moskva uznala Južné Osetsko a ďalší odštiepenecký región, Abcházsko, ako samostatné štáty. Väčšina krajín sveta tieto regióny naďalej uznáva ako súčasť gruzínskeho územia.

(TASR)