Politika EÚ na prispôsobenie sa zmenám klímy nemusí udržať krok so zmenou klímy. Vlny horúčav, suchá a záplavy sú pritom čoraz závažnejšie a častejšie, s veľkými ekonomickými dôsledkami. V súvislosti so stredajšou správou Európskeho dvora audítorov (EDA) informuje spravodajca TASR.
Audítori skonštatovali, že hoci EÚ má spoľahlivý rámec na riešenie vplyvu zmeny klímy, pri zavádzaní adaptačných politík do praxe sa vyskytujú problémy. V posledných dvoch desaťročiach došlo k prudkému nárastu počtu klimatických katastrof v EÚ a úrovne spôsobených škôd. Potvrdil to aj rok 2024. Ekonomické straty spôsobené extrémnymi prejavmi počasia v EÚ dosiahli v priemere viac než 26 miliárd eur ročne.
Podľa EDA vystavenie dnešného hospodárstva EÚ globálnemu otepľovaniu od 1,5 °C do 3 °C v porovnaní s predindustriálnou úrovňou, by viedlo k ročným hospodárskym stratám od 42 do 175 miliárd eur. „Preskúmali sme, ako EÚ rieši potrebu prispôsobiť sa opakujúcim sa extrémnym klimatickým podmienkam. Zistili sme problémy v spôsobe vykonávania politík v praxi. Ak sa vykonávanie opatrení EÚ nezlepší, adaptačná politika EÚ nemusí udržať krok so zmenou klímy,“ uviedol v správe pre médiá Klaus-Heiner Lehne, člen EDA zodpovedný za tento audit.
Audítori preskúmali národné adaptačné politiky vo Francúzsku, v Estónsku, Rakúsku a Poľsku a dospeli k záveru, že sú v súlade so stratégiou EÚ, avšak v dokumentoch národných adaptačných stratégií zistili aj prípady zastaraných vedeckých údajov, podhodnotenie alebo vynechanie nákladov na adaptačné opatrenia.
Prieskum EDA sa uskutočnil v 400 obciach v kontrolovaných členských štátoch a naznačil, že respondenti zväčša nepoznajú stratégie a plány na adaptáciu na zmenu klímy. Audítori pri kontrolovaných projektoch našli napríklad také, ktoré riešili potrebu zvýšeného zavlažovania s rizikom zvýšenia celkovej spotreby vody, či projekt na ochranu pred povodňami, pričom sa stále vydávali stavebné povolenia pre domy v tej istej rizikovej oblasti. Príklady nesprávnej adaptácie zahŕňajú podporu zavlažovania plodín náročných na vodu namiesto prechodu na plodiny menej náročných na vodu, alebo investície do umelých zasnežovacích diel namiesto zamerania sa na celoročný cestovný ruch. Ďalšie projekty, napríklad navážanie piesku na pláže, ponúkajú len krátkodobé adaptačné riešenie.
Pokiaľ ide o financovanie, finančné prostriedky na prispôsobenie klimatickým zmenám pochádzajú z viacerých zdrojov EÚ, ako je poľnohospodárstvo, súdržnosť a výskum. Podávanie správ o adaptácii si podľa audítorov vyžaduje zlepšenie, lebo v súčasnosti neumožňuje hodnotenie pokroku v tejto oblasti – do veľkej miery je iba opisné a chýbajú mu vyčísliteľné údaje.
(TASR)