EuropskeNoviny.sk
Poslanci Európskeho parlamentu (EP) z viacerých výborov v stredu v Bruseli vypočúvali belgickú kandidátku na eurokomisárku Hadju Lahbibovú, ktorá by v Európskej komisii (EK) mala zodpovedať za krízový manažment a rovnosť. Informuje o tom spravodajca TASR.
Lahbibová čelila otázkam poslancov z výborov pre rozvoj (DEVE), životné prostredie (ENVI), občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné záležitosti (LIBE) a rodovej rovnosti (FEMM). Otázky jej mohli klásť aj členovia výborov pre zamestnanosť a zdravie. V úvodnom vyhlásení zdôraznila, že vzhľadom na zásadné právne predpisy o rovnosti prijaté v posledných rokoch treba zabezpečiť, aby sa nové pravidlá vrátane úplnej implementácie Istanbulského dohovoru úspešne uplatňovali v celej EÚ.
Lahbibová oznámila, že 8. marca 2025 predstaví Cestovnú mapu pre práva žien, ktorá bude slúžiť ako „kompas“ pre budúcu stratégiu rodovej rovnosti. Prisľúbila cielené opatrenia pre obnovenú stratégiu rovnosti ľudí z komunity LGBTIQ+ po roku 2025 vrátane zákazu konverzných terapií a pripraví aj novú stratégiu boja proti rasizmu. V odpovedi na otázky europoslancov poprela údajné zníženie významu portfólia rodovej rovnosti. Zaviazala sa presadzovať konkrétne otázky, ako je prijatie definície znásilnenia zo strany EÚ, právo na umelé prerušenie tehotenstva, náhradné materstvo, práva detí a iných zraniteľných skupín.
Očakávalo sa, že dostane otázku týkajúcu sa jej kontroverznej návštevy na Kryme v roku 2021, keď bola novinárkou v belgickej televízii RTBF. Odpovedala, že vždy bránila územnú celistvosť a suverenitu Ukrajiny. „Keď som bola ministerkou zahraničných vecí, bojovala som za posilnenie podpory pre Kyjev. V belgických nemocniciach sme prijali ukrajinských vojakov. Na Krym ma nepozvala Putinova dcéra, ale umelkyňa usadená v Belgicku,“ vysvetlila.
Prisľúbila, že zabezpečí, aby sa rešpektovala rovnosť a solidarita, hodnoty zapísané v článku 2 Zmluvy o EÚ. Jej prioritou bude boj proti rodovému násiliu, najmä v online prostredí. To, aby sa rodovo podmienené násilie na európskej úrovni považovalo za trestný čin, si podľa nej vyžaduje jednomyseľnosť členských štátov EÚ. Pri otázke o rozhodnutí Izraela zakázať činnosť Agentúry OSN pre pomoc palestínskym utečencom (UNRWA) na jeho území zdôraznila, že pre Úniu budú agentúry OSN vždy „privilegovanými partnermi“. Spresnila, že izraelské rozhodnutie porušuje dohody z roku 1967.
S cieľom pripraviť sa na budúce krízy vyzvala EÚ, aby uplatňovala „prístup zohľadňujúci všetky riziká“, čím by posilnila koordináciu a zapojila všetky časti spoločnosti, najmä občanov. Je pripravená posilniť mechanizmus EÚ v oblasti civilnej ochrany, Koordinačné centrum reakcie na núdzové situácie a strategickú rezervu rescEU ako kľúčové nástroje solidarity EÚ. Zaviazala sa pracovať na vývoji novej stratégie v oblasti lekárskych protiopatrení na riešenie zdravotných hrozieb, ktorá by zahŕňala spoločné obstarávanie a skladovanie.
Rozhodnutia o výsledkoch vypočutí postupne zbiera predsedníčka EP Roberta Metsolová. Keď bude mať všetky posudky, oznámi výsledky šéfke Európskej komisie a oficiálne ich zverejní.
(TASR)
